Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti.
KRST
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Kedysi sa totiž krst udeľoval väčšinou dospelým tak, že vošli do akéhosi „malého bazéna“ plného vody a tam boli trikrát ponorení. V našich krajoch je slovo krstiť odvodené od staroslovanského kristiť, kristiť sa, čo znamená pripodobniť sa Kristovi. Sám Pán Ježiš dal apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). A apoštoli tak naozaj konali. Rozšírili sa do celého sveta a plnili Ježišov príkaz. Neskôr (okolo roku 100) v diele Didaché čítame takéto svedectvo: „Vo veci krstu postupujte takto: Krstite v tečúcej vode v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Ak nemáš ani jednu, ani druhú, lej trikrát na hlavu vodu v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. V nej Pán Boh očisťuje našu dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Zaodieva nás do posväcujúcej milosti. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva. Pokrstený dostáva právo používať sviatosti na posväcovanie svojej duše, plne sa zúčastňovať na živote Cirkvi, pestovať v sebe život milosti a duchovného rastu a tak zabezpečiť spásu pre svoju dušu. Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život. Vyplýva to zo slov Pána Ježiša, ktoré povedal Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5) Svätý krst je pre nás „základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ (KKC 1213).Chcem vedieť viac :)
EUCHARISTIA
Je kráľovnou medzi sviatosťami, lebo je zavŕšením všetkých sviatostí. Kým ostatných šesť sprostredkuje milosti, Eucharistia je naplnením, lebo je osobným stretnutím so samým pôvodcom a darcom všetkých milostí - s Ježišom Kristom. Je vrcholom a stredobodom všetkého. Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach:
Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu, v preklade presnejšie „vďakyvzdanie“. Grécke slová eucharistein – ευηαριστειν (Lk 22, 19; 1 Kor 11, 24) a eulogein – ευλογειν (Mt 26, 26; Mk 14, 22) pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré najmä pri stolovaní ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
Pánova večera, - lebo ide o Večeru, ktorú Pán Ježiš slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi (1Kor 11, 20), a o Baránkovu svadobnú hostinu v nebeskom Jeruzaleme.
Lámanie chleba, - lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Podľa tohto úkonu ho učeníci spoznali po jeho zmŕtvychvstaní a týmto pojmom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia.
Eucharistické zhromaždenie, lebo Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich.
Pamiatka, lebo je pamiatkou Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa.
Svätá a božská liturgia, - lebo celá liturgia Cirkvi má v nej svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. Volá sa aj slávením svätých tajomstiev.
Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
Svätá omša (po latinsky Sancta Missa), pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio - „iďte...“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote. Chcem vedieť viac :)
BIRMOVANIE
Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Objasňuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Pomazanie má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: olej je znakom hojnosti a radosti, očisťuje (natieranie pred kúpeľom a po ňom), robí pružným (natieranie atlétov a zápasníkov), je znakom uzdravenia, lebo hojí pomliaždeniny a rany, spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu. Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote.
Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie.
Pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu
Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.
Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista, aby celý život vydávali „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15). Pomazaním dostáva človek znak pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority a vlastníckeho pravá na nejaký predmet (tak napr.: vojakov označovali pečaťou ich veliteľa a otrokov pečaťou ich pána). Pečať potvrdzuje právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným. (KKC § 1293 - 1295). Chcem vedieť viac :)
SPOVEĎ
Volá sa aj:
Sviatosť obrátenia, lebo sviatostne uskutočňuje výzvu Ježiša na obrátenie, návrat k Otcovi, od ktorého sa človek vzdialil hriechom.
Sviatosť pokánia, lebo posväcuje osobný a cirkevný proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana - hriešnika.
Sviatosť svätej spovede, lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom je podstatnou zložkou tejto sviatosti.
Sviatosť odpustenia, lebo kňazským sviatostným rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi odpustenie a pokoj.
Sviatosť zmierenia, lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje .
Slovenský výraz „pokánie “ vysvetľujeme ako zmenu života k lepšiemu. Ide teda o osobný čin obrátenia hriešnika. Chcem vedieť viac :)
POMAZANIE CHORÝCH
Pokiaľ má pokrstený človek vážnu chorobu alebo vek nad 60 r., má možnosť prijať sviatosť pomazania chorých, ktorú udeľujeme v našej farnosti jedenkrát do roka, spoločne pre všetkých, počas slávenie sv. omše v čase pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pokrstený človek môže prijať sviatosť pomazania chorých individuálne kedykoľvek na požiadanie ktoréhokoľvek kňaza. Kňazi vo farnosti navštevujú chorých doma raz za mesiac - obyčajne každý prvý štvrtok a prvý piatok v mesiaci, po nahlásení v kostole alebo vo fare. Ak váš príbuzný leží v nemocnici v KOŠICIACH, obráťte sa na tamojšieho duchovného správcu. Ak máte v rodine pokrsteného človeka v nebezpečenstve smrti, kontaktujte nás. Po dohode príde kňaz udeliť mu sviatosť pomazania chorých, ak je možné, aj sviatosť zmierenia a sv. prijímanie. Chcem vedieť viac :)
MANŽELSTVO
Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, ho k láske aj povolal, a ona je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému“ (Gn 2, 18). Žena, „telo z jeho tela“ (Gn 2, 23), t.j. je mu rovná a veľmi blízka, je mu daná Bohom ako „pomoc“ (Gn 2, 18), a tak predstavuje Boha, od ktorého prichádza pomoc. A „preto muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24) a žena v ňom nájde oporu a pomoc. Ježiš manželstvo potvrdzuje, a poukazuje na trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov plán: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19, 6). Manželstvo je vážna inštitúcia chcená samým Bohom, v ktorej sa človek rozhoduje pre jediného partnera na celý život. Niekto múdry raz povedal: „Manželstvo neznamená pozerať si do očí, ale hľadieť tým istým smerom.“ Ten smer je veľmi podstatný, lebo aj keď občas zídeme z cesty, ale poznáme smer, dostaneme sa do cieľa - kam chceme. Chcem vedieť viac :)
KŇAZSTVO
Kňaz je človek ako každý iný. A predsa, keď sa stáva kňazom, už nepatrí sebe ani určitej skupine ľudí. Má všetkých a zároveň nikoho. Je medzi všetkými a napriek tomu sám. Tento posvätný stav je jeho radosťou aj odriekaním. Je to človek, ktorý je váženou osobou, no zároveň osobou najviac posudzovanou a osočovanou.
Kňazi sú často najvďačnejšou témou planých a prázdnych diskusií. Každý má na kňaza svoje nároky a predstavy: - Keď káže dlhšie, tak mu to pomaly myslí. - Keď pri kázni hovorí hlasnejšie, tak kričí. - Keď hovorí normálnym tónom, tak mu nie je rozumieť. - Keď má auto, tak je sveták, keď ho nemá, tak nekráča s dobou. - Keď chodí na návštevy, tak nikdy nie je doma. - Keď je vždy doma, tak je nespoločenský a namyslený. - Keď prosí o milodary, tak je chamtivý a nenásytný. - Keď dôkladne spovedá, tak naťahuje čas, zdržiava. - Keď spovedá krátko, tak nepočúva, nemá na ľudí čas. - Keď omšu začína presne, tak mu asi idú dopredu hodinky. - Keď začne omšu minútku neskôr, tak zdržiava celú farnosť. - Keď opravuje kostol, tak zbytočne utráca a nerobí si svoju robotu. - Keď neopravuje nič, tak je lenivý a všetko necháva spustnúť. - Keď je mladý, tak nemá skúseností. - Keď je starý, mal by už ísť do penzie. - A keď zomrie, tak niet nikoho, kto by ho nahradil. Chcem vedieť viac :)