KRSTKrst dieťaťa do 7 rokov
Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť do fary v úradných hodinách a priniesť:
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to na fare kňazovi. Príprava je v rámci hodín náboženstva v škole a v rámci farskej katechézy - začína sa začiatkom školského roka. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po sv. omši, alebo priamo na fare. Krst dospelého (od 14 rokov) Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu). Zároveň sa vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza na fare. Aké meno majú dať rodičia dieťaťu? Katolícki rodičia dávajú svojmu dieťaťu meno niektorého svätého, aby mohlo nasledovať jeho príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha. Akých krstných rodičov si treba vybrať? Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má byť:
|
Krst Krista v Jordáne.
Kostol Povýšenia Svätého kríža v Budimíre.
|
Aké povinnosti majú rodičia dieťaťa?
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
Kedy bude krst?
Krsty zvyčajne bývajú:
Keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka.
Vašou povinnosťou je byť:
- pre dieťa príkladom
- naučiť ho modliť sa
- predstaviť mu pravdy viery
- priviesť dieťa aj k ďalším sviatostiam
- a formovať jeho mravný charakter podľa Božích prikázaní
Kedy bude krst?
Krsty zvyčajne bývajú:
- v nedeľu počas sv. omše, alebo po jej skončení
- prípadne po dohode v sobotu od 10.00h.
ČO JE VLASTNE KRST?
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Kedysi sa totiž krst udeľoval väčšinou dospelým tak, že vošli do akéhosi „malého bazéna“ plného vody a tam boli trikrát ponorení. V našich krajoch je slovo krstiť odvodené od staroslovanského kristiť, kristiť sa, čo znamená pripodobniť sa Kristovi.
Sám Pán Ježiš dal apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). A apoštoli tak naozaj konali. Rozšírili sa do celého sveta a plnili Ježišov príkaz. Neskôr (okolo roku 100) v diele Didaché čítame takéto svedectvo: „Vo veci krstu postupujte takto: Krstite v tečúcej vode v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Ak nemáš ani jednu, ani druhú, lej trikrát na hlavu vodu v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. V nej Pán Boh očisťuje našu dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Zaodieva nás do posväcujúcej milosti. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva. Pokrstený dostáva právo používať sviatosti na posväcovanie svojej duše, plne sa zúčastňovať na živote Cirkvi, pestovať v sebe život milosti a duchovného rastu a tak zabezpečiť spásu pre svoju dušu.
Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život. Vyplýva to zo slov Pána Ježiša, ktoré povedal Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5)
Svätý krst je pre nás „základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ (KKC 1213).
Pri krste sú potrebné dve veci:
VYSLUHOVATEĽ KRSTU:
PRIJÍMATEĽ KRSTU:
ÚČINKY KRSTU:
KEDY A KDE MÁ BYŤ DIEŤA POKRSTENÉ?
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Kedysi sa totiž krst udeľoval väčšinou dospelým tak, že vošli do akéhosi „malého bazéna“ plného vody a tam boli trikrát ponorení. V našich krajoch je slovo krstiť odvodené od staroslovanského kristiť, kristiť sa, čo znamená pripodobniť sa Kristovi.
Sám Pán Ježiš dal apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). A apoštoli tak naozaj konali. Rozšírili sa do celého sveta a plnili Ježišov príkaz. Neskôr (okolo roku 100) v diele Didaché čítame takéto svedectvo: „Vo veci krstu postupujte takto: Krstite v tečúcej vode v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Ak nemáš ani jednu, ani druhú, lej trikrát na hlavu vodu v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. V nej Pán Boh očisťuje našu dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Zaodieva nás do posväcujúcej milosti. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva. Pokrstený dostáva právo používať sviatosti na posväcovanie svojej duše, plne sa zúčastňovať na živote Cirkvi, pestovať v sebe život milosti a duchovného rastu a tak zabezpečiť spásu pre svoju dušu.
Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život. Vyplýva to zo slov Pána Ježiša, ktoré povedal Nikodémovi: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5)
Svätý krst je pre nás „základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“ (KKC 1213).
Pri krste sú potrebné dve veci:
- Požehnaná voda - je to čistá, prirodzená voda (žiadny čaj, malinovka ani mlieko).
- Liatie vody na hlavu človeka a vyslovovanie krstnej formuly: „(meno človeka), ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“
VYSLUHOVATEĽ KRSTU:
- V riadnom prípade (keď nehrozí nebezpečenstvo smrti) môže krstiť len biskup, kňaz alebo diakon.
- V mimoriadnom prípade (keď zomiera človek, ktorý ešte nebol pokrstený alebo keď sa stane dopravná nehoda) môže krstiť každý človek.
PRIJÍMATEĽ KRSTU:
- Prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nebol pokrstený a túži po ňom. Krst môžeme prijať iba jedenkrát v živote.
- Krst vody - je krst udelený sviatostne, v kostole s použitím požehnanej vody.
- Krst krvi - je krst, ktorým mnohí mučeníci položili svoj život za vieru v Ježiša.
- Krst túžby - je krst človeka, ktorý nestihol byť pokrstený, ale veľmi po krste túžil (človek, ktorý počas prípravy na krst zahynie).
ÚČINKY KRSTU:
- Pokrstenému sa odpúšťajú všetky hriechy.
- Udeľuje sa mu posvätná milosť.
- Slávnostne sa stáva Božím dieťaťom a môže volať Pána Boha Otec.
- Stáva sa členom spoločenstva Cirkvi.
- Navždy je označený ako ten, ktorý patrí Pánu Bohu, a toto mu už nik nemôže vziať, lebo krst sa nedá zrušiť.
KEDY A KDE MÁ BYŤ DIEŤA POKRSTENÉ?
- Keď je zdravé - po dohode s kňazom vo farskom kostole v mieste trvalého bydliska rodičov
- Keď je choré, prípadne keď zomiera - čo najskôr a môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie krstiť a chce krstiť. Teda doma, alebo v nemocnici. Keď sa dieťa uzdraví, treba ho priniesť do kostola, aby kňaz nad ním vykonal doplňujúce obrady, ktoré predpisuje Cirkev.