Kristova láska nás pobáda k zmiereniu

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa v roku 2017 sústredí na 500. výročie reformácie, pričom jeho motto bude znieť „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu“ (porov. 2 Kor 5,14). Na príprave materiálov spolupracovala skupina kresťanských cirkví v Nemecku.
V teologicko-pastoračnom úvode k materiálu, ktorý je pomôckou pre zorganizovanie spoločnej ekumenickej modlitby sa píše, že „to bola apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, ktorá inšpirovala tému tohto roku citátom z jej deviateho bodu: „Lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5,14). Z tohto verša braného v kontexte celej piatej kapitoly Druhého listu Korinťanom nemecká rada sformulovala tému Týždňa modlitieb na rok 2017.“

---

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tento termín navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami Katedry sv. Petra a Obrátenia sv. Pavla, čo mu dodalo symbolický význam.* Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi slávia Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v blízkosti sviatkov Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi.


Jeruzalemská cirkev včera, dnes a zajtra
Pred dvetisíc rokmi zažili prví Kristovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme na Turíce vyliatie Ducha Svätého a boli zhromaždení v jednote ako Kristovo telo. Kresťania každej doby a na každom mieste vidia svoj pôvod – pôvod spoločenstva veriacich povolaných spoločne ohlasovať Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa – v tejto udalosti. Hoci aj raná jeruzalemská cirkev zažívala tak vnútorné, ako aj vonkajšie ťažkosti, jej členovia boli oddaní bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.

Nie je ťažké si všimnúť, že niekdajšia situácia prvých kresťanov vo Svätom meste odráža situáciu v dnešnom Jeruzaleme. Terajšie spoločenstvo zažíva mnohé rovnaké radosti a žiale ako prvotná Cirkev: jej nespravodlivosť, nerovnosť a rozdelenie, ale aj jej vernú vytrvalosť a  pochopenie širšej jednoty medzi kresťanmi.

Cirkvi v Jeruzaleme nám dnes – napriek veľkým problémom a uprostred nich – ponúkajú predstavu o tom, čo znamená usilovať sa o jednotu. Ukazujú nám, že túžba po jednote môže byť niečím viac než iba slovami, že nás totiž môže zameriavať na budúcnosť, v ktorej anticipujeme a pomáhame budovať nebeský Jeruzalem.

Ak máme uskutočniť takúto predstavu musíme byť realistami. Zodpovednosť za naše rozdelenia spočíva na nás; sú dôsledkom našich vlastných činov. Musíme zmeniť svoju modlitbu a prosiť Boha, aby nás zmenil tak, že budeme schopní aktívne sa usilovať o jednotu. Sme dostatočne pripravení na to, aby sme sa modlili za jednotu, ale môže to byť len náhrada za konanie, ktoré by k nej malo viesť. Je možné, že my sami bránime Duchu Svätému, pretože sme prekážkou jednoty; pretože naša vlastná arogancia bráni jednote?

Výzva k jednote prichádza k cirkvám v celom svete z Jeruzalema, matky cirkví. Pamätajúc na svoje vlastné rozdelenie a vlastnú potrebu urobiť viac pre jednotu Kristovho tela, vyzýva jeruzalemská cirkev kresťanov, aby znovu objavili hodnoty, ktoré spájali ranú kresťanskú komunitu v Jeruzaleme: oddanosť učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. To je výzva, ktorá pred nami stojí. Kresťania Jeruzalema vyzývajú svojich bratov a sestry, aby sa tento Týždeň modlitieb stal príležitosťou na obnovenie záväzku pracovať pre pravý ekumenizmus, založený na skúsenosti ranej Cirkvi.


Štyri prvky jednoty
Modlitby na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2011 pripravili kresťania v Jeruzaleme, ktorí za tému zvolili úryvok so Skutkov apoštolov 2, 42: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.“ Táto téma je výzvou vrátiť sa späť ku koreňom prvej cirkvi v Jeruzaleme; je výzvou na inšpiráciu a obnovu, na návrat k základom viery; je výzvou na pripomenutie si doby, keď ešte Cirkev bola jedna. V rámci tejto témy nachádzame štyri znaky, ktoré boli pre rané kresťanské spoločenstvo charakteristické a ktoré sú podstatné pre život kresťanskej komunity na ktoromkoľvek mieste a v ktoromkoľvek čase. Po prvé, apoštoli odovzdávali Božie slovo. Po druhé, dôležitým znakom prvých veriacich, kedykoľvek sa spoločne zišli, bolo bratské spoločenstvo (koinonia). Tretím znakom ranej Cirkvi bolo slávenie Eucharistie („lámanie chleba“), pripomínajúce novú zmluvu, ktorú Ježiš uzavrel svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Štvrtým znakom bola neustála modlitba. Tieto štyri prvky sú piliermi života Cirkvi a jej jednoty.

Keď kresťanské spoločenstvo vo Svätej zemi vznáša k Bohu svoje modlitby za jednotu a vitalitu Cirkvi vo svete, chce klásť dôraz na tieto základné prvky. Kresťania v Jeruzaleme pozývajú svoje sestry a bratov vo svete, aby sa modlitbou pripojili k ich boju za spravodlivosť, mier a prosperitu ľudu ich krajiny.


Témy na osem dní
V témach ôsmich dní je naznačená cesta viery. Raná Cirkev od svojich prvopočiatkov vo večeradle zažívala vyliatie Ducha Svätého umožňujúce jej rásť vo viere a jednote, v modlitbe a konaní, takže sa skutočne stala spoločenstvom vzkriesenia, spojeným s Kristom v jeho víťazstve nad všetkým, čo nás rozdeľuje navzájom i s ním. Cirkev v Jeruzaleme sa potom stala majákom nádeje, predobrazom nebeského Jeruzalema, povolaná zmieriť nielen naše cirkvi, ale všetkých ľudí. Túto cestu riadi Duch Svätý, ktorý privádza prvých kresťanov k poznaniu pravdy o Ježišovi Kristovi a ktorý koná v prvotnej Cirkvi znamenia a zázraky na počudovanie mnohých. Počas svojej ďalšej cesty sa kresťania Jeruzalema zhromažďujú pri zbožnom počúvaní Božieho slova ohlasovaného v učení apoštolov a v bratskom spoločenstve slávia svoju vieru vo sviatosti a v modlitbe. Kresťanská komunita, naplnená mocou a nádejou Zmŕtvychvstalého, slávi jeho isté víťazstvo nad hriechom a smrťou, a preto tiež vie, ako sa stať nástrojom zmierenia a má odvahu to uskutočniť, podnecujúc všetkých ľudí, aby prekonali rozdelenia a nespravodlivosti, ktoré ich trápia. 

Prvý deň nás oboznamuje s prostredím materskej cirkvi v Jeruzaleme a s jej kontinuitou s Cirkvou v celom dnešnom svete. Pripomína nám odvahu prvotnej Cirkvi, keď neohrozene svedčila o pravde. Práve tak sa aj my dnes máme usilovať o spravodlivosť v Jeruzaleme aj inde vo svete.

Druhý deň nám pripomína, že prvé spoločenstvo zjednotené na Turíce zahŕňalo ľudí rôzneho pôvodu podobne, ako aj dnešná jeruzalemská cirkev reprezentuje bohatstvo rôznych kresťanských tradícií. Našou dnešnou úlohou je preto dosiahnuť väčšmi viditeľnú jednotu tak, aby zahŕňala všetky rozdiely i tradície.

Tretí deň sa zameriava na prvý, základný znak jednoty: Božie slovo šírené učením apoštolov. Cirkev v Jeruzaleme nám pripomína, že nech už sú naše rozdelenia akékoľvek, toto učenie nás nabáda, aby sme sa v láske venovali jedni druhým a boli verní jednému telu, ktorým je Cirkev.

Štvrtý deň zdôrazňuje „zdieľanie“ ako druhý znak jednoty. Tak ako mali prví kresťania všetko spoločné, aj jeruzalemská cirkev vyzýva všetkých bratov a sestry v cirkvi, aby s radostným a veľkodušným srdcom spoločne zdieľali dobré i zlé a aby nikto netrpel núdzu.

Piaty deň hovorí o treťom prvku jednoty: o lámaní chleba, ktoré nás spája v nádeji. Naša jednota prekračuje posvätné spoločenstvo: má zahŕňať správny vzťah k morálnemu životu, ľudskej osobe i celému spoločenstvu. Jeruzalemská cirkev vyzýva kresťanov, aby sa dnes zjednotili „pri lámaní chleba“, pretože rozdelená cirkev nemôže dôveryhodne hovoriť o spravodlivosti a pokoji.

Šiesty deň nám predstavuje štvrtý prvok jednoty: s cirkvou v Jeruzaleme čerpáme silu z času prežívaného v modlitbe. Zvlášť Modlitba Pána vyzýva nás všetkých – slabých i mocných, v Jeruzaleme i v celom svete – aby sme sa spoločne zasadzovali za spravodlivosť, pokoj a jednotu, aby mohlo prísť Božie kráľovstvo.

Siedmy deň nás vedie ešte ďalej, ako sú štyri prvky jednoty: keď jeruzalemská cirkev radostne ohlasuje zmŕtvychvstanie, hoci prežíva bolesť kríža. Ježišovo zmŕtvychvstanie je dnes pre kresťanov v Jeruzaleme nádejou a silou, ktorá im umožňuje v Meste pokoja naďalej vydávať svedectvo a usilovať sa o slobodu a pokoj.
Ôsmy deň zakončuje naše putovanie výzvou jeruzalemských cirkví k intenzívnejšej službe zmierenia. I keď kresťania dosiahnu jednotu medzi sebou, ich úsilie ešte nekončí, musia sa zmieriť aj s ostatnými. V rámci Jeruzalema ide o zmier medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi; v iných spoločenstvách majú kresťania hľadať spravodlivosť a zmierenie v ich vlastných podmienkach.

Téma každého dňa bola teda vybratá nielen preto, aby nám pripomínala históriu prvotnej Cirkvi, ale aj preto, aby nás upozornila na skúsenosti kresťanov v dnešnom Jeruzaleme a aby nás pozvala zamyslieť sa nad tým, ako môžeme túto skúsenosť preniesť do života našich miestnych kresťanských komunít. Počas tohto osemdňového putovania nás kresťania v Jeruzaleme pozývajú, aby sme ohlasovali a vydávali svedectvo o tom, že jednota – v jej najplnšom zmysle – teda v oddanosti apoštolskému učeniu a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám – nám umožní spoločne premôcť zlo nielen v Jeruzaleme, ale v celom svete.


Niektoré kľúčové dátumy v histórii Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov
asi 1740   
Vzniklo turíčne hnutie v Škótsku s napojením na Severnú Ameriku, ktoré v posolstve zameranom na obnovu viery vyzvalo modliť sa za všetky cirkvi a so všetkými cirkvami.
1820   
Reverend James Haldane Stewart vydal Rady na všeobecné zjednotenie kresťanov vzhľadom na vyliatie Ducha.
1840   
Reverend Ignatius Spencer, ktorý konvertoval na rímsky katolicizmus, prišiel s návrhom založiť Úniu modlitieb za jednotu.
1867   
Prvá Lambethská konferencia anglikánskych biskupov zdôraznila v preambule svojho vyhlásenia význam modlitieb za jednotu.
1894   
Pápež Lev XIII. podporil Oktávu modlitieb za jednotu v rámci Svätodušných sviatkov.
1908   
Reverend Paul Wattson inicioval pravidelné konanie Oktávy za jednotu cirkvi.
1926   
Hnutie Viera a poriadok začalo publikovať Návrhy na Oktávu modlitieb za jednotu kresťanov.
1935   
Abbé Paul Couturier z Francúzska podporil Celosvetový týždeň modlitieb za jednotu kresťanov na širokom základe modlitby za „jednotu, ktorú chce Kristus, nástrojmi, akými chce on“.
1958
Kresťanská jednota (Unité Chrétienne, Lyon, Francúzsko) a Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví začali spoločnú prípravu materiálov na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
1964
V Jeruzaleme sa pápež Pavol VI. a patriarcha Athenagoras I. spolu modlili Ježišovu modlitbu „aby všetci jedno boli“ (Ján 17).
Dekrét o ekumenizme Druhého vatikánskeho koncilu zdôraznil, že modlitba je dušou ekumenického hnutia a povzbudil ku konaniu Týždňa modlitieb.
1966
Komisia pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a Sekretariát pre napomáhanie kresťanskej jednoty (dnes známy ako Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov) začali oficiálne spoločnú prípravu materiálov na Týždeň modlitieb.
1968
Prvýkrát sa oficiálne používa materiál na Týždeň modlitieb pripravený spoločne Komisiou pre vieru a poriadok a Sekretariátom pre napomáhanie kresťanskej jednoty (dnes známym ako Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov).
1975
Prvýkrát je ako základ pre materiál na Týždeň modlitieb použitý text, ktorý pripravila miestna ekumenická skupina. Austrálska skupina sa ako prvá ujala tejto úlohy pripraviť počiatočný návrh na rok 1975.
1994
Text na rok 1996 bol pripravený v spolupráci s YMCA  a YWCA.
2004
Dosiahla sa dohoda medzi Komisiou pre vieru a poriadok (Svetovej rady cirkví) a Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov (Katolíckej cirkvi), že odteraz budú materiály na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov publikované a pripravované v jednotnom formáte.
2008
Slávenie storočnice Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov (Oktáva za jednotu cirkvi, ktorá ho predchádzala sa slávila po prvý raz roku 1908).


BIBLICKÉ ÚVAHY A MODLITBY NA OSEM DNÍ

PRVÝ DEŇ
Cirkev v Jeruzaleme

Čítania
Joel  2, 21 – 22. 28 – 29       Vylejem svojho ducha na každého človeka
Žalm 46                               Boh je naše útočisko a sila
Skutky apoštolov 2, 1 – 12    Keď nadišiel deň Turíc
Ján 14, 15 – 21                    Toto je Duch pravdy

Komentár
Cesta Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov sa začína v Jeruzaleme v deň Turíc, keď
začala svoje putovanie samotná Cirkev.
Témou tohto týždňa je: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví. Je predobrazom alebo ikonou jednoty kresťanov, za ktorú sa tento týždeň modlíme.
Podľa dávnej východnej tradície sa kontinuita Cirkvi odvíja od prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Jeruzalemská cirkev v apoštolskej dobe je spájaná s nebeským Jeruzalemom. Dôkazom kontinuity s touto cirkvou je pre všetky cirkvi zachovávanie znakov prvej kresťanskej komunity, spočívajúcich v oddanosti „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“.
Dnešná cirkev v Jeruzaleme zachováva kontinuitu s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, zvlášť pokiaľ ide o jej cenné svedectvo o pravde. Jej svedectvo o evanjeliu a jej boj proti nerovnosti a nespravodlivosti nám pripomínajú, že modlitby za jednotu kresťanov sú neoddeliteľné od modlitieb za pokoj a spravodlivosť.

Modlitba
Všemohúci a milosrdný Bože, veľkou silou si prostredníctvom daru Ducha Svätého spojil prvých kresťanov v meste Jeruzalem, vzdorujúc tak svetskej sile Rímskej ríše. Daj, aby sme sa tak ako prvá cirkev v Jeruzaleme mohli spojiť v odvážnej modlitbe a prežívaní dobrej zvesti zmierenia a pokoja tam, kde vládne nerovnosť a nespravodlivosť. Modlíme sa v mene Ježiša Krista, ktorý nás oslobodzuje z otroctva hriechu a smrti. Amen.


DRUHÝ DEŇ
Veľa členov v jednom tele

Čítania
Izaiáš 55, 1 – 4                   Poďte k vode
Žalm 85, 8 – 13                  Spása je naozaj blízka
1 Korinťanom 12, 12 – 27    Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo
Ján 15, 1 – 13                     Ja som pravý vinič

Komentár
Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes. Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou. Jeruzalemská cirkev je vzorom alebo ikonou jednoty v rôznosti.
Text o Turícach v Skutkoch apoštolov  nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého. A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“. Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií. Tak to bolo napríklad v prípade helenistov a židovských kresťanov, ktorí zanedbávali grécke vdovy, ako o tom píše sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov  6, 1.  A predsa bola Jeruzalemská cirkev jednotná vo svojom vnútri i so vzkrieseným Pánom, ktorý povedal: „Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom , prináša veľa ovocia“.
Veľká rozmanitosť dodnes charakterizuje tak cirkvi v Jeruzaleme, ako aj v celom svete.  No v Jeruzaleme môže ľahko prerásť do kontroverzie, pretože ju súčasná nenávistná politická atmosféra zdôrazňuje. Avšak rovnako ako raná jeruzalemská cirkev, aj dnešní kresťania v Jeruzaleme nám pripomínajú, že predstavujeme mnoho údov jedného tela, tvoriac tak jednotu v rôznosti. Dávna tradícia nás učí, že rozdielnosť a jednota existujú i v nebeskom Jeruzaleme. Pripomínajú nám, že odlišnosť a rozdiely nie sú to isté ako rozdelenie a nejednota, a že jednota kresťanov, za ktorú sa modlíme, vždy túto autentickú rozličnosť chráni.

Modlitba
Bože, vďaka ktorému všetok život prekvitá vo veľkej rozmanitosti, ty povolávaš svoju Cirkev ako Kristovo Telo, aby bola zjednotená v láske. Daj, nech sa naučíme hlbšej jednote v rôznosti a nech sa usilujeme pracovať spoločne, aby sme sa modlili a budovali kráľovstvo tvojej nesmiernej lásky ku všetkým, sprevádzajúc jedni druhých tu i kdekoľvek inde. Nech vždy pamätáme na to, že Kristus je zdrojom nášho spoločného života. Modlíme sa v jednote Ducha. Amen.


TRETÍ DEŇ
Oddanosť učeniu apoštolov nás zjednocuje

Čítania
Izaiáš 51, 4 – 8                Pozorne ma počúvaj, môj ľud
Žalm 119, 105 – 112        Sviecou mojej nohe je tvoje slovo
Rimanom 1, 15 – 17         Pripravenosť zvestovať evanjelium
Ján 17, 6 – 19                  Zjavil som tvoje meno

Komentár
Jeruzalemská cirkev bola podľa Skutkov apoštolov zjednotená v tom, že sa venovala učeniu apoštolov, napriek veľkej rôznosti jazykov a kultúr jej členov. Učenie apoštolov je ich svedectvom o živote, verejnom pôsobení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Ich učenie je tým, čo Pavol nazval jednoducho – „evanjelium“. Príkladom takéhoto učenia bola Petrova reč v Jeruzaleme v deň Turíc. Citujúc proroka Joela spája Cirkev s biblickými dejinami Božieho ľudu a vťahuje nás do rozprávania, ktoré začína samotným stvorením.
Napriek rozdeleniu nás Božie slovo spája a zjednocuje. Učenie apoštolov, dobrá zvesť vo svojej plnosti, tvorila jadro jednoty v rozmanitosti prvej jeruzalemskej cirkvi. Kresťania v Jeruzaleme nám dnes pripomínajú, že to nebolo iba „učenie apoštolov“, čo zjednocovalo prvotnú Cirkev, ale oddanosť tomuto učeniu. Takúto oddanosť má na mysli sv. Pavol, keď stotožňuje evanjelium s „Božou mocou na spásu“.
Prorok Izaiáš nám pripomína, že Božie učenie je neoddeliteľné od Božej spravodlivosti, ktorá je „svetlom národov“. Žalmista sa modlí: „Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku... Tvoje príkazy sú mi dedičstvom naveky, lebo mi potešujú srdce“.

Modlitba
Bože svetla, vzdávame ti vďaky za to, že si zjavil svoju pravdu v Ježišovi Kristovi, tvojom živom Slove, prijatom skrze učenie apoštolov, ktoré prvýkrát zaznelo v Jeruzaleme. Nech nás tvoj Svätý Duch naďalej posväcuje v pravde tvojho Syna, aby sme v ňom zjednotení mohli rásť v oddanosti Slovu a spoločne slúžiť tvojmu kráľovstvu v pokore a láske. V Kristovom mene prosíme. Amen.


ŠTVRTÝ DEŇ
„Zdieľanie“, prejav našej jednoty

Čítania
Izaiáš 58, 6 – 10         Lámať svoj chlieb hladujúcemu
Žalm 37, 1 – 11          Dúfaj v Hospodina a konaj dobro
Skutky 4, 32 – 37       Všetko mali spoločné
Matúš 6, 25 – 34        Hľadajte najprv Božie kráľovstvo

Komentár
Znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme je oddanosť „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Súčasná jeruzalemská cirkev nás vyzýva, aby sme vyvodili aj praktické dôsledky z tejto oddanosti. Ide o spoločné delenie sa.
Skutky apoštolov hovoria jednoducho: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (Skutky apoštolov  2, 44 – 45). Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov  spája toto radikálne spoločné vlastníctvo apoštolov s mocným „svedectvom o vzkriesení Pána Ježiša“ a s veľkou milosťou, ktorá v nich všetkých pôsobila. Neskorší prenasledovatelia zo strany Rímskej ríše to veľmi výstižne vyjadrili: „Pozrite, ako sa navzájom milujú“.
Takéto spoločné užívanie zdrojov charakterizuje život kresťanského ľudu v  Jeruzaleme aj dnes. Je znakom jeho kontinuity s prvými kresťanmi; je tiež znamením a výzvou pre všetky cirkvi. Spája sa v ňom zvestovanie evanjelia, slávenie Eucharistie a bratský život kresťanského spoločenstva (alebo komúnio) s radikálnou rovnosťou a spravodlivosťou pre všetkých. Keďže takéto delenie sa je svedectvom o  vzkriesení Pána Ježiša a znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme, rovnako je aj znakom našej vzájomnej jednoty.
Je veľa spôsobov „zdieľania“. Existuje radikálne delenie sa  ako v apoštolskej cirkvi, kde nikto nebol ponechaný v núdzi. Existuje vzájomné nesenie bremien, zápasov, bolesti a utrpenia. Existuje prežívanie radostí a úspechov, požehnania a uzdravenia. Existuje tiež vzájomná výmena darov a obohacovanie sa rôznym chápaním medzi jednotlivými cirkevnými tradíciami, akási „ekumenická výmena darov“. Takéto veľkodušné „zdieľanie“ je praktickým dôsledkom oddanosti učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu; je tiež dôsledkom našich modlitieb za jednotu kresťanov.

Modlitba
Bože spravodlivosti, tvoje dávanie je bez hraníc. Ďakujeme ti, že si nám dal, čo potrebujeme, takže sme všetci sýti, oblečení a máme strechu nad hlavou. Chráň nás od viny sebectva, ktorá nás vedie k hromadeniu a podnecuj nás, aby sme sa stali nástrojmi tvojej lásky, deliac sa o všetko, čo si nám dal, a svedčiac tak o tvojej veľkodušnosti a spravodlivosti. Veď nás, aby sme konali spoločne ako nasledovníci Krista na miestach núdze tam, kde rodiny vyháňajú z ich domovov, kde bezbranní trpia rukou mocných, kde chudoba a nezamestnanosť ničia životy. Modlíme sa v mene Ježiša a v jednote Ducha Svätého. Amen.


PIATY DEŇ
Lámanie chleba v nádeji

Čítanie
Exodus 16, 13b – 21a                      To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm
Žalm 116, 12 – 14.16 – 18               Prinesiem ti obetu vďaky
1 Korinťanom 11, 17 – 18.23 – 26    Toto robte na moju pamiatku
Ján 6, 53 – 58                                 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba...

Komentár
Od prvej cirkvi v Jeruzaleme až podnes bolo lámanie chleba pre kresťanov ústredným úkonom. Pre jeruzalemských kresťanov je dnes lámanie chleba tradične znakom priateľstva, odpustenia a záujmu o druhého. V lámaní chleba sme vyzvaní hľadať jednotu, ktorá môže prorocky hovoriť k rozdelenému svetu. Je to svet, ktorý sme rôznym spôsobom vytvárali my všetci. V lámaní chleba sú kresťania nanovo formovaní, aby sa stali prorockými poslami nádeje pre celé ľudstvo.
Aj dnes lámeme chlieb „s radosťou a veľkodušným srdcom“; no pri každom slávení Eucharistie si tiež bolestne pripomíname našu nejednotu. V tento piaty deň Týždňa modlitieb sa kresťania v Jeruzaleme zhromaždia vo večeradle, na mieste Poslednej večere. Tu lámu chlieb v nádeji, keďže zatiaľ nemôžu sláviť Eucharistiu spoločne.
Tejto nádeji sa učíme tým, že sa Boh s nami spája v prázdnote našej nespokojnosti. Kniha Exodus nám podáva správu o tom, ako Boh odpovedá na reptanie ľudu, ktorý oslobodil tým, že mu dáva to, čo potrebuje – nie viac, nie menej. Manna na púšti je Božím darom, nemožno ju ani hromadiť, ani naplno pochopiť. Ide o chvíľu, ktorá jednoducho vyzýva na vďakyvzdávanie – ako sa o tom spieva v žalme –  lebo Boh „nás oslobodil z našich pút“.
Sv. Pavol si uvedomil, že lámať chlieb neznamená len sláviť Eucharistiu, ale aj byť eucharistickým ľudom – stávať sa Kristovým telom vo svete. Toto krátke čítanie nám vo svojom kontexte (1 Korinťanom 10 – 11) pripomína, ako sa má kresťanské spoločenstvo usilovať žiť: v spoločenstve s Kristom. To podmieňuje naše správne konanie v náročnej svetovej situácii, keď sa necháme viesť realitou nášho života v ňom. Žijeme totiž „v spomienke na neho“.
Ako ľud „lámania chleba“ sme ľudom večného života – života v jeho plnosti –, ako nás učí v čítaní sv. Ján. Slávenie Eucharistie nás vyzýva k tomu, aby sme sa zamysleli nad spôsobom, akým sa deň čo deň prejavuje hojnosť tohto daru života, či už žijeme v nádeji alebo v ťažkostiach. Napriek každodenným výzvam svedčia kresťania v Jeruzaleme o tom, že je možné radovať sa v nádeji.

Modlitba
Bože nádeje, chválime ťa za tvoj dar v podobe Pánovej večere, pri ktorej sa v Duchu naďalej stretáme s tvojím Synom Ježišom Kristom, živým chlebom, ktorý zostúpil z neba. Odpusť nám, že nie sme hodní tohto veľkého daru – odpusť, že vedieme sektársky život, že máme podiel na nerovnosti a záľubu v rozdelení. Pane, prosíme ťa, urýchli príchod toho dňa, keď sa bude celá Cirkev spoločne podieľať na lámaní chleba. Pokým čakáme na príchod toho dňa, daj, aby sme sa učili byť viac ľuďmi formovanými Eucharistiou pre službu svetu. Prosíme ťa v Ježišovom mene. Amen.



ŠIESTY DEŇ
V modlitbe posilnení konať

Čítania
Jonáš 2, 1 – 9                 Spása je u Hospodina
Žalm 67, 1 – 7                Národy, velebte nášho Boha!
1 Timotejovi 2, 1 – 8        Modlitby sa majú konať za všetkých, za kráľov a za všetkých, ktorí majú moc...
Matúš 6, 5 – 15               Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja...

Komentár
Po oddanosti učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu a lámaniu chleba je štvrtým znakom prvotnej jeruzalemskej cirkvi život modlitby. Dnes ho pociťujeme ako nevyhnutný zdroj sily a účinnosti tak kresťanov v Jeruzaleme, ako aj všade inde. Dnešné svedectvo jeruzalemských kresťanov nás vyzýva hlbšie spoznať spôsoby, ako čeliť nespravodlivosti a nerovnosti v našej vlastnej situácii. V tomto všetkom je to práve modlitba, ktorá dáva kresťanom silu plniť spoločné poslanie.
Jonášovi umožnila intenzita jeho modlitby zázračné vyslobodenie z útrob ryby. Jeho modlitba bola úprimná, pretože vychádzala z jeho ľútosti nad tým, že sa pokúšal vyhnúť Božej vôli: spreneveril sa Pánovmu povolaniu prorokovať a skončil na beznádejnom mieste. A tu Boh vypočul jeho modlitbu a vyslobodil ho, aby mohol vykonávať svoje poslanie. Žalm nás pozýva modliť sa, aby „Božia tvár zažiarila nad nami“. Nielen pre náš vlastný úžitok, ale aj preto, aby sa jeho zákon stal známym „medzi všetkými národmi“.
Apoštolská cirkev nám pripomína, že modlitba je súčasťou sily a spôsobilosti vykonávať svoje poslanie a byť prorokom pre svet. Pavlov list Timotejovi nás nabáda modliť sa zvlášť za tých, ktorí majú vo svete moc, aby sme mohli spoločne žiť dôstojne a v pokoji. Modlíme sa aj za jednotu našich spoločenstiev a našich krajín, i za jednotu celého ľudstva v Bohu. Naša modlitba za jednotu v Kristovi zahŕňa celý svet.
Dynamický život modlitby má korene v Pánovom vyučovaní jeho učeníkov. V čítaní z Matúšovho evanjelia počúvame o modlitbe ako o skrytej sile, ktorá sa nerodí z vyzývavého alebo teatrálneho vystupovania, ale z pokorného pristupovania pred Pána. Ježišovo učenie je  zhrnuté v Modlitbe Pána. Keď sa ju spoločne modlíme, tvoríme jeden ľud, ktorý hľadá Otcovu vôľu a buduje jeho kráľovstvo tu na zemi, a zároveň sme pozvaní na cestu odpúšťania a zmierenia.

Modlitba
Pane Bože, Otče náš, tešíme sa z toho, že v každom čase, na každom mieste a v každej kultúre nachádzame ľudí, ktorí sa k tebe modlia. Ďakujeme ti predovšetkým za príklad a učenie tvojho Syna, Ježiša Krista, ktorý nás učil prosiť v modlitbe za príchod tvojho kráľovstva. Nauč nás lepšie sa modliť, a to spoločne ako kresťania, aby sme si vždy uvedomovali to, že nás cez naše radosti i ťažkosti vedieš a povzbudzuješ silou Ducha Svätého. Amen.


SIEDMY DEŇ
Žiť s vierou vo vzkriesenie

Čítania
Izaiáš 60, 1 – 3; 18 – 22    Svoje múry budeš nazývať spásou a svoje brány chválou
Žalm 118, 1.5 – 17           Neumriem, budem žiť
Rimanom 6, 3 – 1             Krstom sme boli s Kristom pochovaní v smrti...aby sme aj my vstúpili na cestu
                                       nového života
Matúš 28, 1 – 10              Ježiš im povedal: Nebojte sa...

Komentár
Prví kresťania sa mohli venovať učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám predovšetkým vďaka životnej sile vzkrieseného Ježiša. Táto sila naďalej pôsobí a dnešní jeruzalemskí kresťania sú toho svedkami. Nech už sú problémy súčasnej situácie, v ktorej sa nachádzajú, akékoľvek – o čo viac pripomínajú Getsemanskú záhradu alebo Golgotu – vo viere vedia, že pravdou Ježišovho vzkriesenia z mŕtvych je všetko obnovené.
Svetlo a nádej zmŕtvychvstania všetko mení. Ako to ohlasoval Izaiáš, tma sa mení na svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. Sila vzkriesenia vyžaruje z Jeruzalema, z miesta Pánovho utrpenia, a priťahuje svojím jasom všetky národy. Ide o nový život, v ktorom mizne násilie a istota je založená na spáse a chvále.
V žalme nachádzame slová oslavujúce ústrednú kresťanskú skúsenosť: prechod zo smrti do života. To je trvalé znamenie Božej neochvejnej lásky. Prechod z hrôzy smrti do nového života je charakteristikou všetkých kresťanov. Pretože, ako nás učí sv. Pavol, krstom sme vstúpili s Kristom do hrobu a  s ním sme vstali z mŕtvych. Zomreli sme s Kristom a žijeme, aby sme s ním mali podiel na jeho vzkriesenom živote. A tak môžeme hľadieť na svet rôzne – so súcitom, trpezlivo, s láskou a nádejou –, pretože s Kristom nikdy nemôžu momentálne ťažkosti znamenať posledné slovo dejín. Hoci sme ako kresťania rozdelení, vieme, že krst, ktorý nás spája, nám umožňuje niesť kríž vo svetle vzkriesenia.
Podľa evanjelia nie je tento vzkriesený život iba nejakou povzbudivou predstavou, či myšlienkou; je zakorenený v konkrétnej udalosti v čase a priestore. Počúvame ako veľmi ľudsky a dramaticky opisuje evanjeliové čítanie túto udalosť. Vzkriesený Pán zdraví svojich učeníkov všetkých čias a pozýva nás, aby sme ho bez obáv nasledovali.

Modlitba
Bože, ochranca vdov, sirôt a cudzincov – vo svete, kde mnohí zakusujú beznádej, si vzkriesil svojho Syna Ježiša, aby si dal ľudstvu nádej a obnovil zem. Naďalej posilňuj a zjednocuj svoju Cirkev v jej boji proti silám smrti vo svete, kde násilie voči stvorenstvu a ľudstvu zatemňuje nádej na nový život, ktorý ponúkaš. O to ťa prosíme v mene vzkrieseného Pána a v sile jeho Ducha. Amen.


ÔSMY DEŇ
Povolaní do služby zmierenia

Čítania
Genezis 33, 1 – 4              Ezau sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho... Obaja plakali
Žalm 96, 1 – 13                Hlásajte medzi pohanmi: Hospodin kraľuje!
2 Korinťanom 5, 17 – 21    Boh... ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia
Matúš 5, 21 – 26               Nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom...

Komentár
Naše modlitby nás tento týždeň zaviedli na spoločnú cestu. Vedení Písmom sme boli vyzvaní, aby sme sa vrátili k našim kresťanským počiatkom – k apoštolskej cirkvi v Jeruzaleme. Tu sme uvideli oddanosť učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám. Na konci našich úvah o ideáli kresťanského spoločenstva, ktorý nám predstavujú Skutky apoštolov  2, 42, sa vraciame do našej vlastnej situácie – do reality rozdelenia, nedorozumenia, sklamania a nespravodlivosti. V tejto chvíli nám jeruzalemská cirkev kladie otázku: na čo sme povolaní tu a teraz, po skončení Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov?
Kresťania v dnešnom Jeruzaleme nám ponúkajú takúto odpoveď: predovšetkým sme povolaní na službu zmierenia. Toto povolanie zahŕňa zmierenie na mnohých úrovniach i v celej zložitej situácii rozdelenia. Modlíme sa za jednotu kresťanov, aby Cirkev mohla byť znamením a nástrojom na uzdravenie politických a štrukturálnych rozdelení a nespravodlivostí. Modlíme sa za spravodlivé a pokojné spolužitie Židov, kresťanov a moslimov; za rastúce porozumenie medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní i bez vyznania. Výzva na zmierenie musí nájsť odpoveď i v našom osobnom a rodinnom živote.
Jakub a Ezau sú podľa Knihy Genezis bratia, ale sa navzájom odcudzili. Nakoniec sa zmierujú, hoci by sme očakávali, že nastane konflikt. Násilie a zvyk hnevať sa idú bokom, keď sa bratia stretnú a spoločne sa rozplačú.
Keď pred Bohom uznáme, že sme ako kresťania – a rozhodne aj ako ľudské bytosti – jedno, privedie nás to k veľkolepej piesni žalmu, oslavujúcej Pána, ktorý riadi svet svojou milujúcou spravodlivosťou. V Kristovi chce Boh zmieriť so sebou všetky národy. Keď o tom sv. Pavol v našom druhom čítaní píše, oslavuje tento život zmierenia ako „nové stvorenie“. Povolanie na zmierenie je požiadavkou, aby sme Božej moci umožnili urobiť v nás všetko nové.
Ešte raz, vieme, že táto „dobrá zvesť“ nás vyzýva zmeniť náš doterajší spôsob života. Tak, ako nás Ježiš v Matúšovom rozprávaní napomína: nemôžeme ísť a prinášať obetu na oltár, ak vieme, že sme zodpovední za rozdelenia a nespravodlivosti. Výzva modliť sa za jednotu kresťanov je výzvou na zmierenie. Výzva na zmierenie je výzvou konať – i keby to malo prerušiť naše cirkevné aktivity.

Modlitba
Bože pokoja, ďakujeme ti, že si poslal svojho Syna Ježiša, aby sme v ňom mohli byť zmierení s tebou. Daruj nám svoju milosť, aby sme boli užitočnými služobníkmi zmierenia v rámci našich cirkví. Pomôž nám, aby sme takto slúžili zmiereniu medzi všetkými ľuďmi, najmä v tvojej Svätej zemi – na mieste, kde si zbúral múr rozdelenia medzi ľuďmi a  všetkých zjednotil v Ježišovom tele, obetovanom na vrchu Kalvária. Naplň nás láskou jedných k druhým, aby naša jednota slúžila zmiereniu, ktoré si si želal pre celé stvorenie. Modlíme sa v sile Ducha Svätého. Amen.


- prevzaté a upravené podľa http://www.kbs.sk/?cid=1291271588 -

---