NOVEMBER 2017
SVIATOK SPOLOČENSTVA, SOLIDARITY A VIERY
|
Istý ateista sa vychvaľoval, že neverí. Stala sa mu autonehoda, narazil do stromu, vyletel a zachytil sa konára nad priepasťou. V zúfalstve a strachu volal k Bohu: „Bože, ak si, prosím, pomôž mi!“ Boh odvetil: „Prečo ku mne voláš? Veď si celý život tvrdil, že nie som.“ „Už to viac nepoviem. Verím, že si, len mi pomôž.“ - odvetil ateista. „To hovoria všetci, keď potrebujú pomoc. Ale potom zabudnú.“ „Ja nikdy nezabudnem,“ odvetil muž na konári, „budem veriť každému Tvojmu slovu.“ „Hm... budeš veriť každému môjmu slovu? Dobre. Pusť sa teda konára a ja ťa zachránim.“ „Pustiť sa konára?“ vydesil sa ešte viac ateista. „Tak až taký blázon nie som.“
|
|
Rôzne a zvláštne veríme všetci. Aj ten, kto tvrdí, že neverí, aj ten verí. Veríme šoférom, keď si sadáme do autobusov. Veríme pilotom, keď nastupujeme do lietadiel. Veríme učiteľom, keď im zverujeme svoje deti. Mnohé z našich denných úkonov sú pretkané nutnosťou veriť, sú pretkané ľudskou vierou. Vierou v schopnosti človeka, dôverou, že každé nešťastie práve nás obíde.
Ale pri viere v Boha ide o niečo iné. Totiž v Boha skutočne verí len ten, kto Bohu aj verí. Veriť v Boha obrazne ozaj znamená visieť na konári nad priepasťou a volať k nemu o pomoc. Veriť Bohu znamená na jeho slovo konár pustiť a dôverovať, že Boh ma zachráni. Ide samozrejme o obraz, ktorý chce vyjadriť základnú skutočnosť: Veriť v Boha znamená veriť Bohu. A to znamená zveriť mu svoj život.
Každý z nás má svoje konáre. Akési neisté istoty, ktorých sa tvrdohlavo drží. Boh nás učí púšťať sa týchto konárov. Opúšťať neisté istoty a v dôvere a s vierou zverovať naše životy do jeho starostlivosti a otcovskej lásky. Spolu so svätými v tomto roku viery volajme: Pane, daj nám väčšiu vieru, väčšiu dôveru. Daj nám odvahu opúšťať seba a tak nachádzať Teba. Pane, daj nám vieru a dôveru v Teba.
V týchto dňoch si môžeme ozaj hlbšie uvedomiť jeden z podstatných rozmerov našej viery. Spoločenstvo a vzájomnú solidaritu, ktoré spájajú nielen nás všetkých navzájom, ale ktoré spájajú Cirkev putujúcu s Cirkvou oslávenou.
Akoby nám ľuďom chcelo byť pripomenuté, že nie sme sami, že stále s nami kráčajú tí, ktorí naplnili dni svojho života, zjednotili sa v láske s Bohom, dovolili Bohu, aby v nich žil svoj život.
Príbehy svätých - ľudí, ktorí dôverne verili Bohu, teda verili v Boha a zverili mu svoj život, nás stále motivujú a povzbudzujú hľadať, skúšať, prežívať svoj osobný život podobne. Svätí nás učia púšťať sa neistých konárov a padať do náručia Božej otcovskej starostlivosti a lásky. Učia nás vyhovieť Božím želaniam. Učia nás, že iba dosiahnutím svätosti sa človek stáva tým, na čo ho Boh stvoril. Iba vo svätosti človek nájde skutočný súlad so sebou samým a so svojím Stvoriteľom. Tiež nás však učia, že svätosť nie je len ľudská dokonalosť, ale zjednotenie sa s vtelenou Láskou, s Ježišom Kristom. Kto takto získa nový život, nájde sám seba a stane sa svätým.
Ale pri viere v Boha ide o niečo iné. Totiž v Boha skutočne verí len ten, kto Bohu aj verí. Veriť v Boha obrazne ozaj znamená visieť na konári nad priepasťou a volať k nemu o pomoc. Veriť Bohu znamená na jeho slovo konár pustiť a dôverovať, že Boh ma zachráni. Ide samozrejme o obraz, ktorý chce vyjadriť základnú skutočnosť: Veriť v Boha znamená veriť Bohu. A to znamená zveriť mu svoj život.
Každý z nás má svoje konáre. Akési neisté istoty, ktorých sa tvrdohlavo drží. Boh nás učí púšťať sa týchto konárov. Opúšťať neisté istoty a v dôvere a s vierou zverovať naše životy do jeho starostlivosti a otcovskej lásky. Spolu so svätými v tomto roku viery volajme: Pane, daj nám väčšiu vieru, väčšiu dôveru. Daj nám odvahu opúšťať seba a tak nachádzať Teba. Pane, daj nám vieru a dôveru v Teba.
V týchto dňoch si môžeme ozaj hlbšie uvedomiť jeden z podstatných rozmerov našej viery. Spoločenstvo a vzájomnú solidaritu, ktoré spájajú nielen nás všetkých navzájom, ale ktoré spájajú Cirkev putujúcu s Cirkvou oslávenou.
Akoby nám ľuďom chcelo byť pripomenuté, že nie sme sami, že stále s nami kráčajú tí, ktorí naplnili dni svojho života, zjednotili sa v láske s Bohom, dovolili Bohu, aby v nich žil svoj život.
Príbehy svätých - ľudí, ktorí dôverne verili Bohu, teda verili v Boha a zverili mu svoj život, nás stále motivujú a povzbudzujú hľadať, skúšať, prežívať svoj osobný život podobne. Svätí nás učia púšťať sa neistých konárov a padať do náručia Božej otcovskej starostlivosti a lásky. Učia nás vyhovieť Božím želaniam. Učia nás, že iba dosiahnutím svätosti sa človek stáva tým, na čo ho Boh stvoril. Iba vo svätosti človek nájde skutočný súlad so sebou samým a so svojím Stvoriteľom. Tiež nás však učia, že svätosť nie je len ľudská dokonalosť, ale zjednotenie sa s vtelenou Láskou, s Ježišom Kristom. Kto takto získa nový život, nájde sám seba a stane sa svätým.
SLÁVNOSŤ VŠETKÝCH SVÄTÝCH
STREDA 01.11.2017
Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykochTakto sa volá útla knižka, ktorú som ešte v lete našiel vo farskej knižnici. Zaujala ma svojím obsahom, spracovaním a aktuálnosťou.
Napriek tomu, že bola napísaná v roku 1936, naozaj môže obohatiť aj naše vedomosti o kresťanských tradíciách a sviatkoch. Ponúkam Vám preto prepis v pôvodnom znení na tému slávnosti Všetkých svätých: |
|
V hlavnom meste starovekého pohanstva, ktorého náboženstvo pozostávalo hlavne v tom, že si robilo sbierku bôžikov celého sveta, bol aj chrám všetkých bôžikov, zvaný Pantheon. Tento chrám, ktorý najcharakteristickejšie ukazoval podstatu starovekého pohanstva, aj uprostred pohromy a zániku pohanstva riadením Božím ostal neporušený stáť, aby ako výrazný pozostatok pohanstva premenený bol v čerstvý pomník kresťanstva, žeby tak o obrátení sveta svedectvo vydával.
Tento od cisára Augustusa vybudovaný nádherný chrám všetkých bôžikov začiatkom VII. storočia bol skrze pápeža Bonifáca IV. (608-615) s povolením cisára Phokasa premenený v chrám všetkých svätých mučeníkov a zvlášť Matky Božej, ako kráľovnej mučeníkov. Z katakomb, ktoré sú okolo Ríma, bolo privezené a v tomto chráme uložené 28 vozov kostí svätých mučeníkov (610). Po uplynutí jedného storočia pápež Gregor IV. Tento chrám zasvätil všetkým svätým, a hlavne Matke Božej, ako kráľovnej všetkých svätých a spolu zavedený bol aj sviatok Všetkých svätých. Za príkladom gréckej cirkvi pápež Bonifác IV. sviatok všetkých mučeníkov ustálil na deň oktávy Ducha svätého, ale pápež Gregor IV. preložil ho zasa na koniec cirkevného roka, na 1. november. Grécka alebo východná cirkev skoršie ustanovila sviatok, ktorý pomenovala „sviatkom všetkých svätých mučeníkov“. A slávila ho na oktávu Ducha sv. preto, aby tým poukázala na to, že Duch sv. je počiatkom a východiskom všetkej svätosti a všetkého spasenia. A keď západná cirkev pod Gregorom IV. preložila tento sviatok na koniec cirkevného roka, chcela tým naznačiť, že ako je počiatkom všetkej svätosti, tak zasa každé stvorenie v ňom má vidieť konečný svoj cieľ.
Prvú zvesť o sviatku Všetkých svätých v gréckej cirkvi nachádzame v spisoch okolo r. 379 zomrelého Efréma Sýra. Jednu svoju reč nad v Kristu zomretým začína slovami: „Bratia, ktorých Kristus zpomedzi nás povolal, svolávajú nás k spoločnému sviatku chváliť Boha.“ – Ešte jasnejšie opisuje tento sviatok sv. Ján Zlatoústy (347-407) v jednej v Antiochii povedanej kázni, ktorá má nápis: „Kázeň na sviatok všetkých mučeníkov, ktorí na celom okršleku zemskom mučení boli.“ Pravda, vtedajším kritickým časom treba pripísať, že sa sviatok len pomaly ujímal a rozširoval. Vysvitá to aj z okolnosti, že cisár Ľudovít Pobožný (814-840) na porade biskupov a prelátov franskej ríši v Aachene vydržiavanej nariadil tento sviatok vo všetkých krajinách, ktoré jeho žezlu podliehaly. Biskup Hirkaz z Lüttichu (835) prvý predpísal vo svojom biskupstve tento sviatok. Od toho času sa sviatok všade svätil ako sviatok prvej triedy s vigíliou a oktávou; pápežom Gregorom IV. Sostavené cirkevné hodinky na tento sviatok pápež Pius V. (1565) temer celkom prepracoval. To, že aký cieľ mala Cirkev pri uvedení tohto sviatku, vysvitá z obradov tohto dňa. Evanjelium toho dňa podobá sa listu, v ktorom nás svätí nebešťania pozdravujú. Oznamujú nám svoju blaženosť v nebeských stánkoch, kde nevysloviteľné šťastie je ich podielom. Krásne opisujú svoju blaženosť. „My sme boli chudobní duchom a teraz naše je kráľovstvo nebeské; - hlad a smäd duší našich je na veky uspokojený; - za naše dobré skutky obsiahli sme milosrdenstvo Božie; - že sme boli tichého a pokorného srdca, stali sme sa dietkami Božími; - a keďže sme trpeli pre spravodlivosť a prenasledovaní sme boli, veľká je naša odplata v nebesiach!“ I v kňazských hodinkách zračí sa veľký význam dňa. Vo vznešených responzóriach predstavený je Pán, sediaci na tróne svojej velebnosti, obkľúčený cherubínmi a serafínmi. Na u nôh Pána kľačiacu Matku Božiu padá prvý lúč svätosti Božej a skrze ňu rozširuje na ostatné chóry nebešťanov. Po nej nasleduje predchodca Pánov, najväčší, akého kedy žena porodila, ktorý spolu predstavuje prorokov a patriarchov. Zo svätých Nového zákona rad otvárajú vierozvestovatelia, ku ktorým sa pripojujú mučeníci. Konečne vyznávači a panny zakončujú rad – všetci spojení v chvále a velebe trikrát svätého Boha. Takto úcta svätých v očiach Cirkvi nie je ničím iným, ako úcta samého Boha, ktorého svätosť sa odzrkadľuje vo svätých a ako nasledovanie tej svätosti Božej, ktorá sa nám predstavuje vo svätých. Lebo ako sa zjavuje Boh v Kristu Pánovi, tak sa zjavuje Kristus vo svojich svätých. A preto dnešný deň nám oni privolávajú z neba: „Buďte nasledovníkmi našími, ako sme my boli nasledovníkmi Kristovými!“
Tento od cisára Augustusa vybudovaný nádherný chrám všetkých bôžikov začiatkom VII. storočia bol skrze pápeža Bonifáca IV. (608-615) s povolením cisára Phokasa premenený v chrám všetkých svätých mučeníkov a zvlášť Matky Božej, ako kráľovnej mučeníkov. Z katakomb, ktoré sú okolo Ríma, bolo privezené a v tomto chráme uložené 28 vozov kostí svätých mučeníkov (610). Po uplynutí jedného storočia pápež Gregor IV. Tento chrám zasvätil všetkým svätým, a hlavne Matke Božej, ako kráľovnej všetkých svätých a spolu zavedený bol aj sviatok Všetkých svätých. Za príkladom gréckej cirkvi pápež Bonifác IV. sviatok všetkých mučeníkov ustálil na deň oktávy Ducha svätého, ale pápež Gregor IV. preložil ho zasa na koniec cirkevného roka, na 1. november. Grécka alebo východná cirkev skoršie ustanovila sviatok, ktorý pomenovala „sviatkom všetkých svätých mučeníkov“. A slávila ho na oktávu Ducha sv. preto, aby tým poukázala na to, že Duch sv. je počiatkom a východiskom všetkej svätosti a všetkého spasenia. A keď západná cirkev pod Gregorom IV. preložila tento sviatok na koniec cirkevného roka, chcela tým naznačiť, že ako je počiatkom všetkej svätosti, tak zasa každé stvorenie v ňom má vidieť konečný svoj cieľ.
Prvú zvesť o sviatku Všetkých svätých v gréckej cirkvi nachádzame v spisoch okolo r. 379 zomrelého Efréma Sýra. Jednu svoju reč nad v Kristu zomretým začína slovami: „Bratia, ktorých Kristus zpomedzi nás povolal, svolávajú nás k spoločnému sviatku chváliť Boha.“ – Ešte jasnejšie opisuje tento sviatok sv. Ján Zlatoústy (347-407) v jednej v Antiochii povedanej kázni, ktorá má nápis: „Kázeň na sviatok všetkých mučeníkov, ktorí na celom okršleku zemskom mučení boli.“ Pravda, vtedajším kritickým časom treba pripísať, že sa sviatok len pomaly ujímal a rozširoval. Vysvitá to aj z okolnosti, že cisár Ľudovít Pobožný (814-840) na porade biskupov a prelátov franskej ríši v Aachene vydržiavanej nariadil tento sviatok vo všetkých krajinách, ktoré jeho žezlu podliehaly. Biskup Hirkaz z Lüttichu (835) prvý predpísal vo svojom biskupstve tento sviatok. Od toho času sa sviatok všade svätil ako sviatok prvej triedy s vigíliou a oktávou; pápežom Gregorom IV. Sostavené cirkevné hodinky na tento sviatok pápež Pius V. (1565) temer celkom prepracoval. To, že aký cieľ mala Cirkev pri uvedení tohto sviatku, vysvitá z obradov tohto dňa. Evanjelium toho dňa podobá sa listu, v ktorom nás svätí nebešťania pozdravujú. Oznamujú nám svoju blaženosť v nebeských stánkoch, kde nevysloviteľné šťastie je ich podielom. Krásne opisujú svoju blaženosť. „My sme boli chudobní duchom a teraz naše je kráľovstvo nebeské; - hlad a smäd duší našich je na veky uspokojený; - za naše dobré skutky obsiahli sme milosrdenstvo Božie; - že sme boli tichého a pokorného srdca, stali sme sa dietkami Božími; - a keďže sme trpeli pre spravodlivosť a prenasledovaní sme boli, veľká je naša odplata v nebesiach!“ I v kňazských hodinkách zračí sa veľký význam dňa. Vo vznešených responzóriach predstavený je Pán, sediaci na tróne svojej velebnosti, obkľúčený cherubínmi a serafínmi. Na u nôh Pána kľačiacu Matku Božiu padá prvý lúč svätosti Božej a skrze ňu rozširuje na ostatné chóry nebešťanov. Po nej nasleduje predchodca Pánov, najväčší, akého kedy žena porodila, ktorý spolu predstavuje prorokov a patriarchov. Zo svätých Nového zákona rad otvárajú vierozvestovatelia, ku ktorým sa pripojujú mučeníci. Konečne vyznávači a panny zakončujú rad – všetci spojení v chvále a velebe trikrát svätého Boha. Takto úcta svätých v očiach Cirkvi nie je ničím iným, ako úcta samého Boha, ktorého svätosť sa odzrkadľuje vo svätých a ako nasledovanie tej svätosti Božej, ktorá sa nám predstavuje vo svätých. Lebo ako sa zjavuje Boh v Kristu Pánovi, tak sa zjavuje Kristus vo svojich svätých. A preto dnešný deň nám oni privolávajú z neba: „Buďte nasledovníkmi našími, ako sme my boli nasledovníkmi Kristovými!“
SPOMIENKA NA VŠETKÝCH VERNÝCH ZOSNULÝCH
ŠTVRTOK 02.11.2017
Janovík 16:30 / Bretejovce 17:15 / Budimír 18:00
|
Za radostným dňom Všetkých svätých, Katolícka cirkev stanovila 2. november za pamätný deň všetkých verných dušičiek, t.j. duší tých ľudí, ktorí síce zomreli v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale ich duše sa zdržujú v očistci, kde trpia časné tresty za hriechy (všedné, či odpustené, ale neodpykané).
Pravdepodobne je v očistci veľa duší, na ktoré si nik nespomína, nik za ne neobetuje (sv. omšu, almužnu, modlitbu, dobrý skutok…). Práve pre ne bol ustanovený deň Dušičiek. Už Tertulián spomína, že za jeho čias kresťania vykonávali výročnú pamiatku zomrelých. Sv. Odilo, opát z Cluny (10. stor.) určil, aby sa pamiatka v clunyijských kláštoroch vykonávala 2. novembra. Postupom času sa to rozšírilo do celej Cirkvi. |
|
ODPOČINUTIE VEČNÉ, DAJ IM, PANE A SVETLO VEČNÉ NECH IM SVIETI, NECH ODPOČÍVAJÚ V POKOJI. AMEN
DUŠIČKOVÁ OKTÁVA
01. - 08.11.2017
|
|
ODPUSTKY
Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol, alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha...), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohoto dpustkového úkonu, žiada sa splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým, alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. Otca (Otče náš, Zdravas' a Sláva). A ďalej ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj všednému. Veriaci, ktorý nábožne navštívu cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. Novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie, už uvedené podmienky. Jedna sv. spoveď však stačí na všetky odpustky.
STRETNUTIE SPEVÁCKEHO ZBORU MLADÝCH
PIATOK 03.11.2017
PO SV. OMŠI (18:45)
PO SV. OMŠI (18:45)
|
POZÝVAME OCHOTNÝCH MALDÝCH ZO VŠETKÝCH KOSTOLOV FARNOSTI NA STRETNUTIE V PRIESTOROCH FARSKÉHO ÚRADU V BUDIMÍRI. ZHODNOTÍME VÍKENDOVKU. ZASPIEVAME SI. TEŠÍME SA NA VŠETKÝCH. |
|
FUTSALOVÝ TURNAJ MINIŠTRANTOV
SOBOTA 04.11.2017
HALA CASSOSPORT KOŠICE
|
Aj tohto roku organizuje Arcidiecézne Centrum pre Mládež miništrantský futsalový turnaj rôznych vekových kategórií. Diecézne kolo sa uskutoční v sobotu 04. 11. 2017. Farnosť Povýšenia sv. Kríža v Budimíri reprezentujú miništranti v najmladšej kategórii do 13 rokov. PROGRAM: 08:00 Sv.omša - Kostol Božieho milosrdenstva KVP 09:00 Začiatok turnaja 17:00 Predpokladaný čas ukončenia |
|
DETSKOVISKO A SV.OMŠA ZA ÚČASTI DETÍ
STREDA 15.11.2017
17:00 - DETSKOVISKO
18:00 - SVÄTÁ OMŠA ZA ÚČASTI DETÍ
18:00 - SVÄTÁ OMŠA ZA ÚČASTI DETÍ
FAREBNÝ ŽIVOT SVÄTÝCHDieťa vysvetľovalo, že na dedine, kde býva babka, majú okná na kostole farebné sklíčka (vitráže), kde sú vyobrazené postavy rôznych svätcov.
Keď počas nedeľnej svätej omše svieti do kostola slniečko, prechádza jeho svetlo farebnými sklíčkami a obrazy svätých žiaria farbami. Podľa Maxa Kašparu
|
|
Hm... takto si môže svätca predstavovať iba dieťa. Predstava dospelého, veriaceho človeka býva oveľa prozaickejšia. Ale, a to treba zdôrazniť, často aj chudobnejšia a skreslená.
Svätec, podľa dospelého človeka, musí byť bezdetný (pretože rodičovské povinnosti sú prekážkou plného prežívania svätosti), musí byť slobodný (manželstvo totiž nesie so sebou aj povinnosti, ktoré celkom nepasujú ku kandidátovi na svätosť), ale predovšetkým sa svätec správa a vystupuje vážne. Doporučuje sa až smrteľná vážnosť, alebo ešte lepšie: svätec, by sa mal správať smrteľne vážne. Veselá myseľ, dobrá nálada a zmysel pre humor sú pre svätca vlastnosti určite pochybné a nevhodné.
Osobne si myslím, že presne tieto predstavy napĺňajú nebo smiechom. Ak sa teda svätí niečomu v nebi smejú, tak sú to predovšetkým naše pokrivené predstavy o obsahu ich svätosti. Život svätcov je naozaj farebný. V odpovedi malého dieťaťa možno nájsť hlbokú pravdu.
Ak premýšľame nad svätosťou, v zásade objavíme dve kľúčové skutočnosti: byť kresťanom poctivo a verne na mieste, kam ma Boh povolal, a žiť svoje poslanie radostne a s veselým srdcom. Preto si osobne myslím, že bez radosti to jednoducho nepôjde. Ani tu na zemi, ani hore do neba. K radostiam ľudskej duše patrí zmysel pre humor a veselé srdce. Sv. Pavol práve na to apeluje vo svojom liste Filipanom, keď píše: "Radujte sa v Pánovi, opakujem, radujte sa..."
Prajme si teda navzájom, aby v celej našej farnosti, sme boli naplnení nie len čnosťami a ochranou našich svätých osobných patrónov, ale aj ich radosťou zo života a veselosťou srdca.
Veď veriace a dôverujúce srdce je radostné a veselé srdce Božieho dieťaťa. A veselé a radostné srdce Božieho dieťaťa je srdcom veriacim a dôverujúcim.
Svätec, podľa dospelého človeka, musí byť bezdetný (pretože rodičovské povinnosti sú prekážkou plného prežívania svätosti), musí byť slobodný (manželstvo totiž nesie so sebou aj povinnosti, ktoré celkom nepasujú ku kandidátovi na svätosť), ale predovšetkým sa svätec správa a vystupuje vážne. Doporučuje sa až smrteľná vážnosť, alebo ešte lepšie: svätec, by sa mal správať smrteľne vážne. Veselá myseľ, dobrá nálada a zmysel pre humor sú pre svätca vlastnosti určite pochybné a nevhodné.
Osobne si myslím, že presne tieto predstavy napĺňajú nebo smiechom. Ak sa teda svätí niečomu v nebi smejú, tak sú to predovšetkým naše pokrivené predstavy o obsahu ich svätosti. Život svätcov je naozaj farebný. V odpovedi malého dieťaťa možno nájsť hlbokú pravdu.
Ak premýšľame nad svätosťou, v zásade objavíme dve kľúčové skutočnosti: byť kresťanom poctivo a verne na mieste, kam ma Boh povolal, a žiť svoje poslanie radostne a s veselým srdcom. Preto si osobne myslím, že bez radosti to jednoducho nepôjde. Ani tu na zemi, ani hore do neba. K radostiam ľudskej duše patrí zmysel pre humor a veselé srdce. Sv. Pavol práve na to apeluje vo svojom liste Filipanom, keď píše: "Radujte sa v Pánovi, opakujem, radujte sa..."
Prajme si teda navzájom, aby v celej našej farnosti, sme boli naplnení nie len čnosťami a ochranou našich svätých osobných patrónov, ale aj ich radosťou zo života a veselosťou srdca.
Veď veriace a dôverujúce srdce je radostné a veselé srdce Božieho dieťaťa. A veselé a radostné srdce Božieho dieťaťa je srdcom veriacim a dôverujúcim.
POZÝVAME VŠETKY DETI FARNOSTI A ICH RODIČOV. PRE DETI, KTORÉ SA CHYSTAJÚ NA PRIJATIE PRVÉHO SVÄTÉHO PRIJÍMANIA SÚ STRETNUTIE A SV. OMŠA ZÁVÄZNÉ.
MINIŠTRANTSKÉ PARKOVISKO
SOBOTA 18.11.2017
Priestory farského úradu v Budimíri o 09:00
|
|
Miništrant má počas liturgických slávení svoje privilegované miesto. Kto miništruje, vystupuje verejne a zblízka prežíva skutočnosť, že v každom liturgickom úkone je prítomný a činný Ježiš Kristus. Pán Ježiš koná skrze kňaza, ktorý v jeho mene slávi svätú omšu a udeľuje sviatosti. Preto ste viac než pomocníci pána farára. Ste predovšetkým služobníci Ježiša Krista, večného veľkňaza, povolaní byť jeho mladými priateľmi. Usilujte sa toto priateľstvo s ním prehlbovať a upevňovať.”
Povolanie byť Ježišovým svedkom
„Miništrant často drží v ruke sviecu. Ako nemyslieť na slová, ktoré povedal Pán Ježiš v reči na vrchu: ,Vy ste svetlo sveta’ (Mt 5, 14)? Vaša služba by sa nemala obmedzovať iba na kostol, Boží dom, ale musí vyžarovať aj do okolia, do vášho každodenného života, do školy, do rodiny i do ďalších oblastí spoločnosti, lebo ten, kto smie slúžiť Ježišovi Kristovi v Cirkvi, musí byť jeho svedkom všade vo svete. Vaši rovesníci čakajú na ,pravé svetlo sveta’ (porov. Jn 1, 9). Svoju sviecu nedržte vysoko iba v kostole, ale prinášajte svetlo evanjelia všetkým, ktorí sú v tmách a prežívajú vo svojom živote ťažké chvíle.
Aké by bolo pekné, keby z vašich radov vzišli kňazské povolania. Ježiš naliehavo potrebuje mladých ľudí, ktorí sa mu veľkodušne a bezvýhradne dajú k dispozícii. Môže sa stať, že Pán povolá aj niektoré z vás, milé dievčatá, k zasvätenému životu, aby ste tak slúžili Cirkvi i ľuďom. Aj tých, ktorí raz uzavrú manželstvo, miništrantská služba učí, že skutočná rodina spočíva na ochote a pripravenosti na vzájomnú a nezištnú službu jedného druhému.”
Povolanie byť Ježišovým svedkom
„Miništrant často drží v ruke sviecu. Ako nemyslieť na slová, ktoré povedal Pán Ježiš v reči na vrchu: ,Vy ste svetlo sveta’ (Mt 5, 14)? Vaša služba by sa nemala obmedzovať iba na kostol, Boží dom, ale musí vyžarovať aj do okolia, do vášho každodenného života, do školy, do rodiny i do ďalších oblastí spoločnosti, lebo ten, kto smie slúžiť Ježišovi Kristovi v Cirkvi, musí byť jeho svedkom všade vo svete. Vaši rovesníci čakajú na ,pravé svetlo sveta’ (porov. Jn 1, 9). Svoju sviecu nedržte vysoko iba v kostole, ale prinášajte svetlo evanjelia všetkým, ktorí sú v tmách a prežívajú vo svojom živote ťažké chvíle.
Aké by bolo pekné, keby z vašich radov vzišli kňazské povolania. Ježiš naliehavo potrebuje mladých ľudí, ktorí sa mu veľkodušne a bezvýhradne dajú k dispozícii. Môže sa stať, že Pán povolá aj niektoré z vás, milé dievčatá, k zasvätenému životu, aby ste tak slúžili Cirkvi i ľuďom. Aj tých, ktorí raz uzavrú manželstvo, miništrantská služba učí, že skutočná rodina spočíva na ochote a pripravenosti na vzájomnú a nezištnú službu jedného druhému.”
POZÝVAME MINIŠTRANTOV ZO VŠETKÝCH KOSTOLOV FARNOSTI NA STRETNUTIE V PRIESTOROCH FARSKÉHO ÚRADU V BUDIMÍRI.
OPÄŤ BUDÚ PÁRKY A OPÄŤ ZAPARKUJEME AJ V KOSTOLE.
HASIČSKÝ PLES
SOBOTA 18.11.2017
SÁLA KULTÚRNEHO DOMU V BUDIMÍRI
DHZ Budimír organizuje už tradičný Hasičský ples. Info na stránkach obce a DHZ v Budimíri.
ZBIERKA NA REKONŠTRUKCIU FARY
NEDEĽA 19.11.2017
33.Nedeľa cez rok (tretia v mesiaci)
ODVÁŽNY ROK
SOBOTA 25.11.2017
Kurz prípravy na prijatie sviatosti birmovania pre mladých farnosti
|
17:00 SVÄTÁ OMŠA ZA ÚČASTI MLADÝCH 18:00 KATECHÉZA: O2H DÔVEROVAŤ Milý mladý priateľ, milá mladá priateľka!
Je tu znova čas, keď chceme spolu rásť a objavovať, k čomu veľkolepému sme pozvaní. Bude to chcieť našu spoločnú O2H-u. Ale nestrácajme čas a poďme spolu na to. Chcem začať človekom, ktorý mal O2H-u byť iným, prijať to „viac“, ku ktorému bol volaný. Človekom, ktorý mal odvahu vystúpiť z radu priemernosti, pohodlnosti a mal odvahu byť osobnosťou. |
|
Týmto našim hosťom bude Ján Krstiteľ. Ako si ho pamätáš Ty? Muž v ťavej srsti, pojedajúci kobylky a lesný med. Možno ho hneď odmietneš. A možno nie. Ale kým vlastne bol? Ján Krstiteľ bol človekom túžby a očakávania, zmeny a novosti. Narodil sa starým ľuďom, od ktorých sa už nič ľudsky nedalo čakať, Zachariášovi a Alžbete. Volal sa ináč ako bolo zvykom, vystúpil z radu – nie po otcovi - Zachariáš, ale Ján – Boh je milostivý, Boží dar, čo je prejavom novej Božej slobody. Jeho otec Zachariáš Bohu celkom neveril, že mu môže dať syna, preto žiadal ďalšie znamenia: „Podľa čoho spoznám, že sa to stane?“ (Porov. Lk 1,18). Jeho matka, keď ho čakala, skrývala sa, aby ju neohovárali. Potom porodila a dali mu meno Ján. A zaznelo nad ním: „Čím len bude toto dieťa?“ Keď sa Mária stretla s Alžbetou, obidve boli v požehnanom stave. Očakávali nový život. Udiala sa nádherná vec. Ján, dieťa v Alžbetinom lone, cítilo Boha v lone Márie. Už tu zavoňal Ján život, silu, energiu, novosť, radosť, pozvanie presahujúce každú chápavosť. Zacítil vôňu vzkriesenia. Niekoho nevyslo-viteľného. Toho, pre koho sa počal, a na koho čakal, Toho, ktorý mu môže dať život neskutočných rozmerov a kvality. Možno si hovoril: „To je Ten, ktorý ma odrazí do nesmiernych rozmerov a výšok, to je óóóóóóón.“ Ďalej stretáme nášho Jána ako muža sebazapierania, ktorý sa postí a koná pokánie, pretože očakáva nový život, ktorý je tak blízko. Nechce ho „missnúť“, chce byť pripravený prijať ho. Rovnako, do tejto prípravy na radikálnu novosť, vovádza i Izrael, keď krstí, obmýva vodou na odpustenie hriechov a tak v ňom pripravuje cestu Pánovi. Učí Izraelitov, že sú slabí, že potrebujú premenu. Pričom ohlasuje toho, ktorý bude krstiť ohňom a Duchom Svätým – ktorý spáli všetko zlé a nečisté a dá moc byť novým stvorením – nádherným, čistým, plným skutočného života... Hovoriac: „Hľa Baránok Boží“, ukazuje svojim apoštolom cestu, ktorú on sám prijal, hoci nie vždy si bol všetkým na 100% istý. A tak posiela svojich apoštolov k Ježišovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš odpovedá odkazom na skutky premeny a nového života. Hovorí im: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší .“ (Lk 7, 18 – 32). Ján má neustálu O2H-u hľadať a byť otvoreným, túžiť po novom živote, byť v pohybe. Robí veci, o ktorých sa jeho rodičom ani nesnívalo. Hovorí s kráľom, ktorý je z neho v rozpakoch, ale rád ho počúva, hoci okolie šalie. A ono, uviaznuté v neslobode ho chce, či až musí zničiť. Ján s hlavou na mise vydáva svedectvo o skutočnej slobode a večnom živote. Tento Život - Ježiš ho stretá na jeho ceste, pozýva ho a on kladne odpovedá. Takže možno povedať: Ján očakával život, prijal život, odovzdal život. Ježiš o ňom hovorí ako o najväčšom človeku (porov. Mt 11,11). Čo ty na to? Cítiš v sebe túžbu po živote? Po nesmiernej hlbokej radosti, túžiš žiť novú úroveň života? Chceš byť Božím darom ako Ján, alebo chceš žiť priemernosť okolia? Opakovať chyby svojich rodičov, predkov a spoločnosti? Si spokojný s tým, ako sa u nás žije, alebo chceš od života viac? Si neistý vo svojej budúcnosti? Máš z nej strach, ach? Niekedy máme pocit, že sa z vecí nevyhrabeme. Ale našťastie je tu nový život – Kristus. A my skrze zaštepenie do neho môžeme byť novým stvorením, v ktorom neplatí, že „otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby.“ (Jer 31,29) Starci Zachariáš a Alžbeta umožnili túto novosť a narodil sa Ján, prekračujúci ich limity, ktorý dovolil Božej sviežosti prísť do neho i jeho okolia. Rovnako aj na oko stará Cirkev Ťa v krste zrodila pre nový život. Ty si ako mladý človek pozvaný prinášať Božiu sviežosť, novosť, života a vôňu vzkriesenia. Chceš to? Zriekol si sa zlého (Tvoji rodičia za Teba pri krste, Ty pri 1. sv. prijímaní). Všetkého toho, čo Ťa zotročuje. Sám si bol v krste ponorený do vody, ktorá je na jednej strane symbolom pochovania, obmytia, očistenia. Boh v nej pochoval a zmyl z Teba každú nedôveru, strach, hriech a egoistické uzavretie sa do vlastného sebapotešenia. A na strane druhej je ona symbolom daru života a osvieženia, ktorou Ti dal život, vzkriesil Ťa a zavlažil ako (suchý) strom, aby si prinášal veľa, veľa, veľa ovocia. Jednoducho vstal si k novému, plnému, nekonečnému životu. To znamená, že už veríš Bohu - máš v ňom Otca, ktorý Ťa ochraňuje a je Ti istotou, brata - Krista, ktorý Ťa inšpiruje a sprevádza cez svoje Slovo a Ducha Svätého napĺňajúceho Ťa silou. Si zaštepený do Krista a z neho berieš silu a novú DNA. Prijal si nezmazateľný znak – patríš navždy láskavému Bohu. Tohoto znaku sa boja démoni a rozpoznávajú ho anjeli, až tak veľmi, že prví pred ním utekajú a druhí ho sprevádzajú ako priatelia. Bol si pomazaný voňavým olejom (krizmou) Božej blízkosti a Božích rozmanitých darov, a teda si, a aj máš byť, vôňou Jeho nového života – sviežosťou vzkriesenia. Rovnako si prijal Jeho svetlo a bol si, a stále aj môžeš byť, posilňovaný Jeho telom. Čo je úplne úžasné! Len mať odvahu vykročiť a nechávať sa týmto tajomstvom premieňať. Túž byť Božím! Nasleduj vôňu večnej mladosti! Chceš byť sviežosťou pre svet? Tak opusť svoj gauč pohodlnosti, prestaň si tvrdiť: nedá sa, nepôjde to, načo, nechce sa mi... Nenechaj sa vláčiť mainstreamom, módou, tým, čo robia všetci. Buď osobnosťou (ako hovoria v Severnej Amerike: Be Bold. Be Catholic. - Buď odvážnym. Buď katolíkom). Svätí sú svedectvom toho, že to ide. Poznač svet Božou a svojou vôňou. Ak sa pohneš Ty, pohne sa svet okolo teba. Verím, že Boh Ti dal túžbu po veľkých veciach, túžbu po hlbinách a výšinách, túžbu lietať ako orly. Nenechajme sa zviazať, sme stvorení pre let. Majme odvahu zmeniť sa. Dovoľme Bohu, aby nás zmenil. Definujme si, čo nám bráni, z čoho máme strach, čo potrebujeme obmyť spolu s Jánom Krstiteľom a verme s ním novému životu v Ježišovi Kristovi. Verím, že so mnou do toho ideš. Ja veľmi chcem, lebo nemôžem ináč. Nemôžem nežiť pre nebo. Majme preto O2H-u!
Milovaný Bože, odovzdávame sa ti celí. Dávame ti svoje ruky, nohy, ústa, uši, oči, celé svoje telo, svoju psychiku, svoj rozum i svojho ducha a ďakujeme ti, že nás pozývaš k novému vzkriesenému životu. Ďakujeme ti za tvoju dôveru. Prosíme ťa – na príhovor svätého Jána Krstiteľa – urob nás schopnými a odvážnymi zmeniť sa, nasledovať ťa a vydávať svedectvo o plnosti života. O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Amen