PÚTNIČEK
Malý sprievodca farskou pešou púťou
Program
Vydať sa na púť na nejaké pútnické miesto je skúsenosť,
ktorá sa človeka hlboko dotýka.
Preto je tento zvyk zároveň snahou
priblížiť sa na určitých miestach k Absolútnu.
Tam, kde sa veriaci cíti byť vtiahnutý do jeho prítomnosti.
Tu môže veriaci špeciálnym spôsobom zažiť skúsenosť s Bohom
a ako jeho stvorenie si priznať svoju závislosť
na jeho sile a milosti ponúkajúc mu svoju vlastnú slabosť,
predovšetkým v zvlášť bolestivých časoch počas choroby,
neúspechu, nezamestnanosti, či rodinných problémoch.
Tak poďme a putujme spolu...
História farskej púte
Pred jedenástimi rokmi ( 2014 ) sa zrodila myšlienka absolvovať púť do Levoče z Budimíra. Prvými budimírskymi pútnikmi boli Viliam Krafčik, Karol Maňa, Alojz Fatľa, Ján Schweiger. Keďže tesne pred púťou zomrel kamarát Vlado Bozogáň a účastníci púte boli na jeho pohrebe, do Levoče vyrazili až na druhý deň v sobotu ráno z Braniska.
O rok neskôr ( 2015 ) absolvovali prvýkrát dvojdňovú púť z Budimíra do Levoče po trase (Budimír- Bretejoovce – Janovik – Lemešany- Obišovce - Ruské Pekľany – Suchá Dolina- Sedlice - Miklušovce- Klenov- Hrabkov- Ovčie - Víťaz a v druhý deň Víťaz – Široké - Branisko – Korytné – Nemešany – Klčov – Spišský Hrhov – Levoča – Levočská Hura) pútnici Viliam Krafčik, Karol Maňa, Alojz Fatľa.
V priebehu rokov (2016, 2017, 2018 ...) postupne rady budimírskych pútnikov rozšírili Marián Boldižár, Marián Čontoš, Andrej Jedinák Peter Petrašek, Peter Nickel, Dušan Kavulič, Ondrej Biacovský ml., Peter Grega, zároveň došlo k úprave trasy (Budimír - Mala Vieska – Kysak - Sopotnica -Miklušovce – Klenov – Hrabkov – Ovčie - Víťaz a v druhý deň Víťaz – Široké - Branisko – Korytné – Nemešany – Klčov – Spišský Hrhov – Levoča – Levočská Hura.
Od roku 2017 sa neodmysliteľnou zastávkou počas púte stala návšteva tety Helenky v Miklušovciach, kde sme boli vždy srdečne privítaní a pohostení. Teta Helenka v roku 2024 zomrela ( pokoj jej pamiatke ), ale jej neter Miluška, syn Jaro a teta Anička nás opäť privítali s dokorán otvorenou bránou a ponúkli nás koláčikmi, nálečnikmi, šiškami... krásnou prirodzenou človečinou, spolupatričnosťou.
Ani obdobie Covidu nezastavilo Budimírčanov a púť do Levoče absolvovali aj v rokoch 2020, 2021.
Od roku 2022 sa púť do Levoče organizuje v spolupráci s Farským úradom Budimír. Pribudli ďalší pútnici z farnosti (Števo a Katka Peroví, Peter a Mária Volkoví, Simona a Denisa Ačaiové, ...).
Už teraz sa tešíme na spoločné putovanie, modlitby a predovšetkým na nočné liturgie a rozjímanie počas noci strávenej v „kostole“ na Levočskej hure.
Nech naše kroky na púti do Levoče sprevádza náš Pán a pútnici, ktorí sú na večnosti Peter, Helenka, Andrea, Marián.
Peter Nickel
O rok neskôr ( 2015 ) absolvovali prvýkrát dvojdňovú púť z Budimíra do Levoče po trase (Budimír- Bretejoovce – Janovik – Lemešany- Obišovce - Ruské Pekľany – Suchá Dolina- Sedlice - Miklušovce- Klenov- Hrabkov- Ovčie - Víťaz a v druhý deň Víťaz – Široké - Branisko – Korytné – Nemešany – Klčov – Spišský Hrhov – Levoča – Levočská Hura) pútnici Viliam Krafčik, Karol Maňa, Alojz Fatľa.
V priebehu rokov (2016, 2017, 2018 ...) postupne rady budimírskych pútnikov rozšírili Marián Boldižár, Marián Čontoš, Andrej Jedinák Peter Petrašek, Peter Nickel, Dušan Kavulič, Ondrej Biacovský ml., Peter Grega, zároveň došlo k úprave trasy (Budimír - Mala Vieska – Kysak - Sopotnica -Miklušovce – Klenov – Hrabkov – Ovčie - Víťaz a v druhý deň Víťaz – Široké - Branisko – Korytné – Nemešany – Klčov – Spišský Hrhov – Levoča – Levočská Hura.
Od roku 2017 sa neodmysliteľnou zastávkou počas púte stala návšteva tety Helenky v Miklušovciach, kde sme boli vždy srdečne privítaní a pohostení. Teta Helenka v roku 2024 zomrela ( pokoj jej pamiatke ), ale jej neter Miluška, syn Jaro a teta Anička nás opäť privítali s dokorán otvorenou bránou a ponúkli nás koláčikmi, nálečnikmi, šiškami... krásnou prirodzenou človečinou, spolupatričnosťou.
Ani obdobie Covidu nezastavilo Budimírčanov a púť do Levoče absolvovali aj v rokoch 2020, 2021.
Od roku 2022 sa púť do Levoče organizuje v spolupráci s Farským úradom Budimír. Pribudli ďalší pútnici z farnosti (Števo a Katka Peroví, Peter a Mária Volkoví, Simona a Denisa Ačaiové, ...).
Už teraz sa tešíme na spoločné putovanie, modlitby a predovšetkým na nočné liturgie a rozjímanie počas noci strávenej v „kostole“ na Levočskej hure.
Nech naše kroky na púti do Levoče sprevádza náš Pán a pútnici, ktorí sú na večnosti Peter, Helenka, Andrea, Marián.
Peter Nickel
História Mariánskej hory v Levoči
Najstarším pútnickým miestom východného Slovenska je Levoča, kde korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia. Totižto z tých čias pochádzajú prvé zmienky o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov.
Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie.
Oživenie pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
R. 1819 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie.
Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.
Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.
V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy.
Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku.
Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov.
Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...
Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej istórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu
Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Najpravdepodobnejšie bola postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču. R. 1311 do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie. R. 1322 farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore. V druhej polovici 15. storočia kostol na Mariánskej hore svojou veľkosťou už nestačil. Okrem toho stav kostola bol už taký, že i hrozilo jeho zrútenie. Farár Servác r. 1470 kostol zväčšil, čiastočne prebudoval a krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček. Púte na Mariánsku horu neprestali ani počas reformácie. Naviac, tunajší evanjelici si ponechali sviatok Navštívenia Panny Márie.
Oživenie pútí však nastalo po rekatolizácii, keď jej prvým činom bola veľká procesia a púť na Horu 2. júla 1671. V roku 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža. Kostol bol viackrát prebudovaný a rozšírený. R. 1698 farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
R. 1819 Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup, bývalý levočský farár Michal Brigido. R. 1847 dal rímskokatolícky farár Jozef Dulovič postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov. Celestín Kompanyik r. 1906 začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol, ktorý po jeho smrti dokončil a zariadil nový farár Jozef Krššák. 2. júla 1922 nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák, dnes Boží sluha - kandidát na blahorečenie.
Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.
Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.
V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy.
Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta. Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku.
Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650.000 naradostených pútnikov.
Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: Mariánske svätyne sú miesta kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...
Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej istórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu
modlitby pútnika
ruženec
Tajomstvá radostného ruženca
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech rozmnožuje našu vieru.
… Ježiš, ktorý nech posilňuje našu nádej.
… Ježiš, ktorý nech roznecuje našu lásku.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
Tajomstvá ruženca svetla
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech je svetlom nášho života.
… Ježiš, ktorý nech nás uzdravuje milosrdnou láskou.
… Ježiš, ktorý nech nás vezme k sebe do večnej slávy.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
Tajomstvá bolestného ruženca
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech osvecuje náš rozum.
… Ježiš, ktorý nech upevňuje našu vôľu.
… Ježiš, ktorý nech posilňuje našu pamäť.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
Tajomstvá slávnostného ruženca
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech usporadúva naše myšlienky.
… Ježiš, ktorý nech riadi naše slová.
… Ježiš, ktorý nech spravuje naše skutky.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
Vznik modlitby posvätného ruženca
Korene ruženca siahajú k žalmom. Pôvodný mníšsky zvyk odriekania 150 žalmov týždenne sa pre laikov zjednodušil na 150 “otčenášov” alebo “zdravasov”. Neskôr sa k “žaltáru Panny Márie” pridali rozjímania nad udalosťami z Ježišovho života. O rozšírenie ruženca po celej Európe sa od 13. storočia zaslúžil svätý Dominik a jeho bratia.
Slovo ruženec pochádza z latinského rosarium, čo znamená ružová záhrada. V ikonografii ruže často symbolizovali Máriu, a modlitba “mariánskeho žaltáru” predstavovala uvitie duchovného venca. Názov sa preniesol aj na šnúrku s kamienkami alebo uzlíkmi, ktorá pomáhala mníchom pri počítaní žalmov či zdravasov.
Na pamiatku rozhodujúceho víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571 ustanovil pápež Pius V. 7. október za sviatok Ružencovej Panny Márie. Za víťazstvo a ochranu pred islamizáciou Európy prosil o príhovor Máriu modlitbou ruženca.
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech rozmnožuje našu vieru.
… Ježiš, ktorý nech posilňuje našu nádej.
… Ježiš, ktorý nech roznecuje našu lásku.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
- … Ježiš, ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala. (Lk 1, 26-38)
- … Ježiš, ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila. (Lk 1, 39-56)
- … Ježiš, ktorého si, Panna, v Betleheme porodila. (Lk 2, 1-21)
- … Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala. (Lk 2, 22-40)
- … Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla. (Lk 2, 41-51)
Tajomstvá ruženca svetla
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech je svetlom nášho života.
… Ježiš, ktorý nech nás uzdravuje milosrdnou láskou.
… Ježiš, ktorý nech nás vezme k sebe do večnej slávy.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
- … Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie. (Mt 3, 13-17; Mk 3, 35)
- … Ježiš, ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru. (Jn 2, 1-11)
- … Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie. (Mt 4, 12-17, 23-24)
- … Ježiš, ktorý sa ukázal v božskej sláve na vrchu premenenia. (Mt 17, 1-9)
- … Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti. (Mt 26, 26-29)
Tajomstvá bolestného ruženca
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech osvecuje náš rozum.
… Ježiš, ktorý nech upevňuje našu vôľu.
… Ježiš, ktorý nech posilňuje našu pamäť.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
- … Ježiš, ktorý sa pre nás krvou potil. (Lk 22, 39-46)
- … Ježiš, ktorý bol pre nás bičovaný. (Mt 27, 26)
- … Ježiš, ktorý bol pre nás tŕním korunovaný. (Mk 15, 16-20)
- … Ježiš, ktorý pre nás kríž niesol. (Lk 23, 26-30)
- … Ježiš, ktorý bol pre nás ukrižovaný. (Jn 19, 17-37)
Tajomstvá slávnostného ruženca
Prosby k preddesiatku:
… Ježiš, ktorý nech usporadúva naše myšlienky.
… Ježiš, ktorý nech riadi naše slová.
… Ježiš, ktorý nech spravuje naše skutky.
Znenie tajomstiev a príslušný text zo Svätého Písma na meditáciu:
- … Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych. (Lk 24, 1-12)
- … Ježiš, ktorý slávne vystúpil do neba. (Sk 1, 4-11)
- … Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého. (Sk 2, 1-13)
- … Ježiš, ktorý ťa, Panna, vzal do neba. (Zjv 12, 14-16)
- … Ježiš, ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval. (Zjv 12, 1-3)
Vznik modlitby posvätného ruženca
Korene ruženca siahajú k žalmom. Pôvodný mníšsky zvyk odriekania 150 žalmov týždenne sa pre laikov zjednodušil na 150 “otčenášov” alebo “zdravasov”. Neskôr sa k “žaltáru Panny Márie” pridali rozjímania nad udalosťami z Ježišovho života. O rozšírenie ruženca po celej Európe sa od 13. storočia zaslúžil svätý Dominik a jeho bratia.
Slovo ruženec pochádza z latinského rosarium, čo znamená ružová záhrada. V ikonografii ruže často symbolizovali Máriu, a modlitba “mariánskeho žaltáru” predstavovala uvitie duchovného venca. Názov sa preniesol aj na šnúrku s kamienkami alebo uzlíkmi, ktorá pomáhala mníchom pri počítaní žalmov či zdravasov.
Na pamiatku rozhodujúceho víťazstva nad Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571 ustanovil pápež Pius V. 7. október za sviatok Ružencovej Panny Márie. Za víťazstvo a ochranu pred islamizáciou Európy prosil o príhovor Máriu modlitbou ruženca.
Korunka Milosrdenstva
Otče náš...
Zdravas, Mária..
Verím v Boha...
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv,
Dušu i Božstvo tvojho najmilšieho Syna
a nášho Pána Ježiša Krista
na odčinenie našich hriechov
i hriechov celého sveta!
Na malých zrnkách:
Pre jeho bolestné umučenie
maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom!
Na zakončenie (tri razy):
Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný,
zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!
Zdravas, Mária..
Verím v Boha...
Na veľkých zrnkách:
Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv,
Dušu i Božstvo tvojho najmilšieho Syna
a nášho Pána Ježiša Krista
na odčinenie našich hriechov
i hriechov celého sveta!
Na malých zrnkách:
Pre jeho bolestné umučenie
maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom!
Na zakončenie (tri razy):
Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný,
zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!
Loretánske litánie
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.
Svätá Mária, oroduj za nás.
Svätá Božia Rodička, oroduj za nás.
Svätá Panna panien, oroduj za nás.
Matka Kristova, oroduj za nás.
Matka Cirkvi, oroduj za nás.
Matka milosrdenstva, oroduj za nás.
Matka Božej milosti, oroduj za nás.
Matka nádeje, oroduj za nás.
Matka najčistejšia, oroduj za nás.
Matka najnevinnejšia, oroduj za nás.
Matka panenská, oroduj za nás.
Matka nepoškvrnená, oroduj za nás.
Matka hodna lásky, oroduj za nás.
Matka obdivuhodná, oroduj za nás.
Matka dobrej rady, oroduj za nás.
Matka Stvoriteľa, oroduj za nás.
Matka Spasiteľa, oroduj za nás.
Panna najmúdrejšia, oroduj za nás.
Panna hodna úcty, oroduj za nás.
Panna hodna chvály, oroduj za nás.
Panna mocná, oroduj za nás.
Panna dobrotivá, oroduj za nás.
Panna verná, oroduj za nás.
Zrkadlo spravodlivosti, oroduj za nás.
Sídlo múdrosti, oroduj za nás.
Príčina našej radosti, oroduj za nás.
Príbytok Ducha Svätého, oroduj za nás.
Príbytok hoden cti, oroduj za nás.
Vznešený príbytok nábožnosti, oroduj za nás.
Ruža tajomná, oroduj za nás.
Veža Dávidovho mesta, oroduj za nás.
Veža zo slonovej kosti, oroduj za nás.
Dom zlatý, oroduj za nás.
Archa zmluvy, oroduj za nás.
Brána do neba, oroduj za nás.
Hviezda ranná, oroduj za nás.
Uzdravenie chorých, oroduj za nás.
Útočisko hriešnikov, oroduj za nás.
Útecha migrantov, oroduj za nás.
Útecha zarmútených, oroduj za nás.
Pomocnica kresťanov, oroduj za nás.
Kráľovná anjelov, oroduj za nás.
Kráľovná patriarchov, oroduj za nás.
Kráľovná prorokov, oroduj za nás.
Kráľovná apoštolov, oroduj za nás.
Kráľovná mučeníkov, oroduj za nás.
Kráľovná vyznávačov, oroduj za nás.
Kráľovná panien, oroduj za nás.
Kráľovná všetkých svätých, oroduj za nás.
Kráľovná počatá bez poškvrny dedičného hriechu, oroduj za nás.
Kráľovná nanebovzatá, oroduj za nás.
Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás.
Kráľovná rodiny, oroduj za nás.
Kráľovná pokoja, oroduj za nás.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
V. Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.
R. Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.
Modlime sa:
Pane a Bože náš, dopraj nám tešiť sa zo stáleho zdravia tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami.
Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami.
Svätá Mária, oroduj za nás.
Svätá Božia Rodička, oroduj za nás.
Svätá Panna panien, oroduj za nás.
Matka Kristova, oroduj za nás.
Matka Cirkvi, oroduj za nás.
Matka milosrdenstva, oroduj za nás.
Matka Božej milosti, oroduj za nás.
Matka nádeje, oroduj za nás.
Matka najčistejšia, oroduj za nás.
Matka najnevinnejšia, oroduj za nás.
Matka panenská, oroduj za nás.
Matka nepoškvrnená, oroduj za nás.
Matka hodna lásky, oroduj za nás.
Matka obdivuhodná, oroduj za nás.
Matka dobrej rady, oroduj za nás.
Matka Stvoriteľa, oroduj za nás.
Matka Spasiteľa, oroduj za nás.
Panna najmúdrejšia, oroduj za nás.
Panna hodna úcty, oroduj za nás.
Panna hodna chvály, oroduj za nás.
Panna mocná, oroduj za nás.
Panna dobrotivá, oroduj za nás.
Panna verná, oroduj za nás.
Zrkadlo spravodlivosti, oroduj za nás.
Sídlo múdrosti, oroduj za nás.
Príčina našej radosti, oroduj za nás.
Príbytok Ducha Svätého, oroduj za nás.
Príbytok hoden cti, oroduj za nás.
Vznešený príbytok nábožnosti, oroduj za nás.
Ruža tajomná, oroduj za nás.
Veža Dávidovho mesta, oroduj za nás.
Veža zo slonovej kosti, oroduj za nás.
Dom zlatý, oroduj za nás.
Archa zmluvy, oroduj za nás.
Brána do neba, oroduj za nás.
Hviezda ranná, oroduj za nás.
Uzdravenie chorých, oroduj za nás.
Útočisko hriešnikov, oroduj za nás.
Útecha migrantov, oroduj za nás.
Útecha zarmútených, oroduj za nás.
Pomocnica kresťanov, oroduj za nás.
Kráľovná anjelov, oroduj za nás.
Kráľovná patriarchov, oroduj za nás.
Kráľovná prorokov, oroduj za nás.
Kráľovná apoštolov, oroduj za nás.
Kráľovná mučeníkov, oroduj za nás.
Kráľovná vyznávačov, oroduj za nás.
Kráľovná panien, oroduj za nás.
Kráľovná všetkých svätých, oroduj za nás.
Kráľovná počatá bez poškvrny dedičného hriechu, oroduj za nás.
Kráľovná nanebovzatá, oroduj za nás.
Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás.
Kráľovná rodiny, oroduj za nás.
Kráľovná pokoja, oroduj za nás.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.
V. Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.
R. Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.
Modlime sa:
Pane a Bože náš, dopraj nám tešiť sa zo stáleho zdravia tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
pobožnosť krížovej cesty
KRÍŽOVÁ CESTA PÚTNIKA
Úvod
Som, Pane, pútnik. Životom kráčam stále, stereotypne. Dnes už takmer nič necítim. Ani únavu, ani bolesť, ale často ani radosť. Putujem iba pre samotnú púť. Som, Pane, pútnik, ktorý so sebou všade nesie prach svojich skutkov, spomienok. Som pútnikom bez minulosti a bez budúcnosti.
Bez teba som pútnik smerujúci na koniec všetkého. Pozri sám, ako málo mám spoločné s tvojou púťou...
„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ Ak najväčšou je tvoja láska, prosím, Pane, ponúkni mi cez ňu do môjho putovania opäť nádej...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie prvé
Pán Ježiš je odsúdený na smrť
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nie som bez chyby
Narodil som sa ako každý iný. Umriem ako všetci ostatní. Na ceste, po ktorej kráčam, sa potkýnam. Ale tentoraz sám.
Pamätám si ľudí, ktorí ma chceli vidieť dokonalého. Bolo náročné vidieť ma padať. Jedni o mojich chybách mlčali a mlčia. Ukázať a pochopiť moje chyby by znamenalo, že ani oni nie sú dokonalí. Druhí mi moje chyby vykričali, aby prehlušili svoju vlastnú slabosť.
Nie som bez chyby. Ale naučil som sa svoje konanie vždy hodnotiť ako najlepšiu alternatívu. Preto žiadam dokonalosť od všetkých vždy a všade. Nič neodpúšťam. Žiadnemu človeku a o to menej sebe.
Pozri, Pane, nedívam sa na seba v pravde, lebo mi na tom nezáleží. Pozri, Pane, že stojíme na tom istom mieste. Obaja odsúdení, ale ty mlčíš v pokore, a ja mlčím v ľahostajnosti... Väčšou chorobou než je krik, je ticho – odmietavé, skresľujúce, vzďaľujúce ma od teba a od druhých.
Prosím, Pane, nauč ma odpustiť si v tichu, v pravde...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie druhé
Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pomýlil som si zodpovednosť
Považoval som za zodpovedné vyriešiť problémy tak, aby som sa mal dobre. Zodpovednosť bola u mňa príliš relatívny pojem. Cestu, ktorou som kráčal, som si vyberal sám, takže som si vytvoril vlastnú predstavu zodpovednosti.
Pomýlil som si zodpovednosť. Po čase sa aj mňa dotkli dôsledky môjho rozmarného konania. Sám som sa však otázkou zodpovednosti veľmi nezaoberal. Radosť pre mňa nemala hodnotu, lebo neprichádzala po žiadnej bolesti, ktorá formuje charakter.
Pozri, Pane, obaja čakáme, kým na nás naložia kríž. Ty ho berieš, ja utekám. Krížom sa mi ale postupne stáva neschopnosť prijať zodpovednosť za seba a druhých, z ktorej vyvstávajú stále nové hriechy. Ty však ochotne berieš zodpovednosť za mňa a kladieš si ju na ramená spolu s krížom.
Prosím, Pane, nauč ma skutočnej zodpovednosti...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie tretie
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo nevidím, nepočujem, necítim
Zvykol som si pozerať sa dopredu, keď kráčam. Tak isto aj v smerovaní a cieľoch sa dívam len dopredu. Zvykol som si čítať a počúvať len užitočné rady ako sa stať úspešným, obľúbeným. Zvykol som si, že sa snažím cítiť dobre a pohodlne za akúkoľvek cenu. Mnohokrát nevidím, že sa okolo mňa niečo kazí. Ale nevidím ani to, čo sa okolo mňa rozvíja, čo rastie, čo sa lepší.
Padám, lebo nevidím kam sa rútim, lebo nevidím prekážky, lebo nevidím nič okrem vlastných cieľov, lebo nepočujem varovania, lebo nevidím a nepočujem pravdu.
Pozri, Pane, obaja sme unavení z tejto púte. Obom sa nám podlamujú kolená. Ale ja počujem len svoje vlastné výkriky bolesti. Nevidím tvoje vnútorné utrpenie a nepočujem tvoje bolestivé mlčanie. A ty sa dívaš s láskou a vstávaš, aby si mi ukázal, že hluk rozbesneného davu, cítenie bolesti vlastných rán a vedomie samoty ťa nenechajú stáť.
Prosím, Pane, nauč ma dívať sa, počúvať, cítiť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie štvrté
Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Neučil som sa milovať
Ako veľa lásky som si pýtal. Dostalo sa mi jej málo? Myslím, že nie. Sprvoti určite nie. Ale kdesi nastala chyba. Nenaučil som sa ju opätovať. Odišiel som od nej príliš skoro, lebo som ju považoval za akúsi slabosť. Nechcel som, aby určovala mieru mojich skutkov, lebo by som pociťoval vinu. Ale dostal som sa do bodu, v ktorom som ju už nebol schopný ani prijímať.
Neučil som sa milovať a tak som stratil citlivosť na čistú lásku. Myslel som si, že nájdem čosi lepšie. Ale nenašiel som. Lásku som si už nepamätal. Ale nezastavil som sa. Šiel som ďalej, hľadal som náruživejšie a horúčkovitejšie. Predsa som nenachádzal...
Pozri, Pane, obaja sa stretávame s láskou. Pri tebe sa zastavuje v osobe tvojej milovanej matky. Ja už však lásku nerozoznávam. Nie som schopný vidieť ju ani teraz v tvojej obete. A ty sa mi nevnucuješ. Čakáš, kedy pochopím...
Prosím, Pane, nauč ma opäť milovať...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie piate
Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Podlieham kultúre strachu
Skutočne nenávidím tlak. Tlak, aby som niečo urobil. A už vôbec nie tlak, pod ktorým sa mám rozhodnúť urobiť niečo dobré. Mám strach, že sa budem musieť zapierať a obetovať čas, úsilie a mnohokrát sny, aby som naplnil premenlivé náročné očakávania ľudí. Mám strach robiť správne veci, lebo hoci ma o ne žiadajú, nedoceňujú ich...
Podlieham kultúre strachu. Na svojej púti som zapadol do širokého prúdu, kde som ľahostajný voči svojim schopnostiam, voči zapieraniu sa, voči pravidlám. Mám strach, že ma druhí budú nútiť. Tak málo si uvedomujem, že ja som tvorcom svojho strachu...
Pozri, Pane, kráčam s tebou ako kráčal Šimon. Donútili ma pomôcť ti a ja som to spravil, lebo som sa bál. Drevo, ktoré spolu s tebou dvíham, ti niekoľko násobne oťaželo mnou samým. A predsa sa zapieraš a ľudský strach z toho, čo prichádza, meníš na neoblomnú vieru ťahajúcu nás oboch vpred.
Prosím, Pane, nauč ma nemať strach...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie šieste
Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Neponúkol som ruky dobru
Stále putujem a stretol som mnohých ľudí, ktorí prosili. Odtiahol som ruky. Niekedy som jednoducho zaklamal, že ich mám špinavé, inokedy, že sú plné práce alebo presný opak, že sú prázdne pre riešenie daného problému.
Neponúkol som ruky dobru. Ani pre druhých a ani pre seba. Vlastnými rukami som získal mnoho, ale nič dobré. Nič som nimi nezačal budovať, nič som nedokončil a zdanlivo ani nič nezničil. Nikdy som svoje ruky nespojil a neponúkol dobrej modlitbe.
Pozri, Pane, moje ruky neslúžia vlastne na nič. Ty si ich ponúkol, aby si objal kríž. A potom je tu ešte Veronika. Vlastná jednoduchosť jej dovolila dostať sa k tebe bližšie. Aj ja som tam stál a váhal. A kým som sa rozhodoval, predbehla ma. Ponúkla ruky, aby očistila z tvojej tváre dôsledok mojich vín. A aby pochopila, čo sa deje pri každom skutku lásky, dal si jej novú tvár. Svoju. To všetko, aby som ja videl, že každý, kto ponúkol ruky dobru, získava tvoju tvár...
Prosím, Pane, nauč ma ponúkať ruky dobru...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie siedme
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo nebojujem
Dôsledkom pádu nie je vždy zastavenie boja. Ale pád je v živote vždy dôsledkom nedostatočného bojovania. V skutočnosti som už bol dosť otrávený z toho, že som sa večne mal o niekoho zaujímať, a tak som sa zaujímal menej. Nechcelo sa mi kontrolovať vlastné slová, a tak som ich pomaly prestal ovládať. Zoznam vecí, v ktorých som postupne znížil ostražitosť, sa rozširoval. Rozčarovanie bolo také jednoduché. Zostal som sám.
Padám opäť, lebo nebojujem. Zvláštne, že kým stojím, som príliš hrdým človekom. Ale keď padám, som príliš hrdý na to, aby som vstal, aby som priznal svoju vlastnú slabosť. Radšej sa plazím a hltám prach, ktorý som rozvíril pádom...
Pozri, Pane, na zemi ležíme obaja ťažení hriechmi. Ja svojimi, a ty mojimi. Rozdiel medzi nami je taký priepastný. Ty padáš, lebo ja nebojujem a vstávaš dobrovoľne. Nemôžem ťa dobehnúť, lebo nie som ochotný vstať a ísť...
Prosím, Pane, nauč ma znovu bojovať so sebou...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie ôsme
Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zabudol som plakať
Keď som prosil o čas alebo pomoc, mnohokrát som sa stretol s odmietnutím. Aj keď ma to najprv mrzelo, naučil som sa s tým žiť. Prestal som plakať, a tak ako sa to žiadalo, som sa stal „silným“. Nevieme skutočne prejaviť súcit. Nešťastia sa prepočítavajú na čísla a na peniaze, ktoré budú potrebné na chlieb pre hladujúcich. Zabudli sme však prepočítavať na množstvo lásky, ktorá sa nevtesnáva do hodín...
Zabudol som plakať. Úprimne, bez hanby. Aspoň na chvíľku, spolu s veľkou bolesťou mnohých ľudí. Horšie ale je, že neviem plakať ani preto, aby som vyčistil svoje vlastné vnútro.
Pozri, Pane, stojím hneď tu. Plačem spolu so ženami, ale plač je len maska. V skutočnosti neviem, čo robiť. Ty by si možno ľudsky rád plakal nado mnou. Možno si chcel do davu kričať, že mám plakať nad tým, ako ďaleko stojím, ako veľmi sa strácam, ako nás dvoch delí môj hriech... A predsa bol najväčším výkrikom samotný kríž...
Prosím, Pane, nauč ma znovu plakať...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie deviate
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo si volím ľahšiu cestu
Občas som rozmýšľal nad tým, čo znamená správne sa rozhodnúť. Možno vybrať riešenie, ktoré posunie situáciu, nikomu neublíži a veci utíši. Mnoho ráz bolo také riešenie len klamstvom.
Poznám mnoho rodín alebo priateľov, kde vo vzťahoch vládne klamlivý pokoj. Lebo niekedy je jednoduchšie nehádať sa a radšej mnoho vecí obísť mlčky, ako vstupovať do rozhovoru s vedomím, že sa môžu povedať veľmi nepríjemné a bolestivé pravdy. Je jednoduchšie od vecí ujsť a vyhnúť sa im.
Najtvrdšie padám, keď si volím ľahšiu cestu. Naučil som sa klamstvom riešiť problémy. Naučil som sa mlčať, keď toho treba veľa povedať.
Pozri, Pane, aká rovná je cesta, po ktorej kráčam. Bez prekážok. Vôbec na nej nerastiem, nestávam sa silnejším. Najťažšie padáš práve pre moju voľbu ľahšej cesty, pre voľbu menšieho odporu. Tiež padám do prachu svojich jednoduchých rozhodnutí a nikdy som sa z nich celkom nespamätal. Tak veľmi som sa ti odcudzil...
Prosím, Pane, nauč ma voliť si správnu cestu...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie desiate
Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nahý pred sebou
Definitívne odmietam ďalej niesť so sebou tú príťaž. Zhodil som svoje bremeno na zem. Keď sa oblak prachu rozptýlil, zbadal som, že som nahý. Desivo som zistil, že všetko, čo zakrývalo moju nahotu, bol môj hriech. Ale nie je možné ísť bez neho ďalej. Ponáhľam sa, aby som sa obliekol. Z diaľky počujem smiech. Smejú sa, keď ma vidia v pravom svetle. Spoza chrbta ma ktosi oslovil: „Kto ťa upozornil, že si nahý?“. Viem, kto to bol. A predsa je hanba priveľká na to, aby som priznal pravdu.
Som nahý pred sebou. Vidím svoju vlastnú úbohosť. Toto je moment, keď sa nemôžem klamať, lebo nemám čím. Je to chvíľa, keď všetko vidím skutočne.
Pozri, Pane, obaja tu stojíme nahí. Ale ja sa opäť chystám zakryť hriechom. Ty zostávaš nahý, aby si môj hriech zakryl sebou samým. Ja som zdesený, ty úplne ponížený, aby si mi vrátil ľudskú tvár. Si nahý až na dušu. Nahý až na hriech nás všetkých...
Prosím, Pane, pomôž mi nájsť v tebe moju stratenú dôstojnosť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie jedenáste
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zavesil som život na klinec
Moja púť je niekedy nudná. Toľko ráz som si našiel činnosti a skutočnosti, ktoré ma mali rozptýliť. Nespočetné zábavky, ktoré mali zabiť nudu. Mali prehlušiť fakt, že putujem úplne nezmyselne. Záľuby, na ktoré som postupne strácal čas. Pomaly som jednu po druhej „zavesil na klinec,“ ako sa hovorí. Prišiel som na to, že ma nič nebaví. Že som sa prejedol všetkého.
Zavesil som život na klinec. Považoval som to za správne riešenie. Jednoduché... Najprv som sa zbavil všetkého podstatného a hlúposti, ktoré boli dočasnou náhradou, sa potom odhadzovali bez povšimnutia... Problém je v tom, že svoj život som mal zavesiť na kríž. Aby sa všetkému vrátil zmysel.
Pozri, Pane. Oboch nás pribíjajú. Ale teba naozaj a mňa iba vo forme všetkého, čo som považoval za zbytočné bremeno, hoci bremená slúžia na výchovu vlastnej pokory a trpezlivosti. Oboch nás držia klince. Ty si vďaka nim zavesený na kríž vykúpenia a ja sa stále viac a viac zahlbujem do seba. Sám sa pribíjam, sám visím na všetkom, čoho som sa snažil zbaviť...
Prosím, Pane, pripomeň mi hodnotu môjho života...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie dvanáste
Pán Ježiš umiera na kríži
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Umrel som radosti, umrel som nádeji
Ako často som počul mnohých rozprávať o smrti. Aké zdesenie napĺňalo ich slová. Sám som počas putovania stretol množstvo ľudí, ktorí žili pre to, aby neumierali. Zvrátiť smrť je ale nemožné, veď je jedinou istotou. Smrť tela je skutočne potvrdený, nevyvrátiteľný fakt. A predsa ma smrť nezaujímala. Nedotýkala sa ma.
Napokon som umrel radosti, umrel som nádeji. Dvom skutočnostiam, ktoré ma mali naplniť, viesť a učiť viesť druhých. Umrel som radosti a nikdy viac som nevidel krásu sveta. Umrel som nádeji a nikdy viac som nepocítil lásku.
Pozri, Pane, ako obaja umierame. Ty úboho, ale iba navonok. V skutočnosti je to akt vrcholného víťazstva – umrieť za mňa, umrieť samotnej smrti. Ja umieram vo svojej špine a v úplnej prázdnote a beznádeji...
Prosím, Pane, dovoľ mi narodiť sa pre radosť a nádej, ktoré plynú z tvojho vykúpenia...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie trináste
Pána Ježiša skladajú z kríža
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Skladám zbraň
Už ani nepočítam ako často sa veci nedejú podľa mojich predstáv. Už toľko zlomov nastalo, toľko zmareného úsilia. Toľko ľudí ma sklamalo. Toľko vecí nevyšlo. Začal som sa vzdávať. Moja nechuť bojovať prerástla všetko.
Skladám zbraň. Tu končím. Čím menej sa budem snažiť, tým menej pokazím. Čím menej sa budem snažiť, tým menej budem trpieť. Áno, dôvodom rezignácie je môj strach z utrpenia. Vždy som videl iba to, ako veľmi ma ponížilo všetko, čo bolo nasmerované na mňa. Opäť len ja, ja, ja...
Pozri, Pane, si mŕtvy. Aj ja som rezignoval, lebo som sa cítil osamotený a nenaplnený. Napriek všetkej tvojej snahe som nepochopil, že tvoja smrť bola veľkým víťazstvom, ktoré sa dialo v skrytosti. Rozdiel je ten, že ty si prijal všetko narušenie svojej vôle, ty si sa svojej vôle vlastne zriekol, čo som ja urobiť nikdy nedokázal. Zdalo sa mi to byť čírym nezmyslom – teba to privedie opäť k životu.
Prosím, Pane, nauč ma nevzdávať sa...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie štrnáste
Pána Ježiša pochovávajú
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Počujem vlastné ticho
Koniec púte. Už nie je nič viac. Prišiel som na koniec cesty. Pohľad dozadu mi ukázal nepredstaviteľnú spúšť. Samota všetko prikryla tichom volajúcim po spravodlivosti. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, že všetko, čo spravím ma raz bude súdiť.
Počujem vlastné ticho. Zničil som nielen okolie, ale v prvom rade seba. Všetko dobré, čo som mal rozvíjať. Zabil som v sebe aj tú štipku lásky, ktorú som radšej mohol darovať a tak by priniesla aspoň trochu úžitku. Počujem ticho vnútorného prázdna. Pochopil som, čo znamená prísť na koniec všetkého.
Pozri, Pane, obaja sme pochovaní. Ale ty v očakávaní zmŕtvychvstania. Ticho hrobu, ktoré je pre teba prísľubom života, je pre mňa definitívnym koncom...
Prosím, Pane, nauč ma vo vlastnom tichu počúvať tvoju obetu, ktorá ma pozýva znovu žiť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Záver
Som, Pane, pútnik. Taký odlišný od teba. Takmer každé moje slovo a skutok je úplným opakom toho, čo si chcel. Vidíš všetko. Poznáš ma lepšie. Nepočúval som správne nič, čo si mi celý čas hovoril. Nesledoval som ťa, keď si mi ukazoval smer. Nevnímal som ťa, kráčajúceho popri mne...
Ale okamih premýšľania nad cestou môže byť spôsobom, ako z ľudského konca spraviť most k novému začiatku s tebou.
Viem, že si neodmietol nikoho, kto ťa žiadal o život. Ty chceš, aby som sa učil od teba, aby som ti bol podobný. V utrpení, ktoré premieňa, ale hlavne v zmŕtvychvstaní.
Prosím, Pane, premeň ma... a ja budem znovu žiť...
Úvod
Som, Pane, pútnik. Životom kráčam stále, stereotypne. Dnes už takmer nič necítim. Ani únavu, ani bolesť, ale často ani radosť. Putujem iba pre samotnú púť. Som, Pane, pútnik, ktorý so sebou všade nesie prach svojich skutkov, spomienok. Som pútnikom bez minulosti a bez budúcnosti.
Bez teba som pútnik smerujúci na koniec všetkého. Pozri sám, ako málo mám spoločné s tvojou púťou...
„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ Ak najväčšou je tvoja láska, prosím, Pane, ponúkni mi cez ňu do môjho putovania opäť nádej...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie prvé
Pán Ježiš je odsúdený na smrť
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nie som bez chyby
Narodil som sa ako každý iný. Umriem ako všetci ostatní. Na ceste, po ktorej kráčam, sa potkýnam. Ale tentoraz sám.
Pamätám si ľudí, ktorí ma chceli vidieť dokonalého. Bolo náročné vidieť ma padať. Jedni o mojich chybách mlčali a mlčia. Ukázať a pochopiť moje chyby by znamenalo, že ani oni nie sú dokonalí. Druhí mi moje chyby vykričali, aby prehlušili svoju vlastnú slabosť.
Nie som bez chyby. Ale naučil som sa svoje konanie vždy hodnotiť ako najlepšiu alternatívu. Preto žiadam dokonalosť od všetkých vždy a všade. Nič neodpúšťam. Žiadnemu človeku a o to menej sebe.
Pozri, Pane, nedívam sa na seba v pravde, lebo mi na tom nezáleží. Pozri, Pane, že stojíme na tom istom mieste. Obaja odsúdení, ale ty mlčíš v pokore, a ja mlčím v ľahostajnosti... Väčšou chorobou než je krik, je ticho – odmietavé, skresľujúce, vzďaľujúce ma od teba a od druhých.
Prosím, Pane, nauč ma odpustiť si v tichu, v pravde...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie druhé
Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Pomýlil som si zodpovednosť
Považoval som za zodpovedné vyriešiť problémy tak, aby som sa mal dobre. Zodpovednosť bola u mňa príliš relatívny pojem. Cestu, ktorou som kráčal, som si vyberal sám, takže som si vytvoril vlastnú predstavu zodpovednosti.
Pomýlil som si zodpovednosť. Po čase sa aj mňa dotkli dôsledky môjho rozmarného konania. Sám som sa však otázkou zodpovednosti veľmi nezaoberal. Radosť pre mňa nemala hodnotu, lebo neprichádzala po žiadnej bolesti, ktorá formuje charakter.
Pozri, Pane, obaja čakáme, kým na nás naložia kríž. Ty ho berieš, ja utekám. Krížom sa mi ale postupne stáva neschopnosť prijať zodpovednosť za seba a druhých, z ktorej vyvstávajú stále nové hriechy. Ty však ochotne berieš zodpovednosť za mňa a kladieš si ju na ramená spolu s krížom.
Prosím, Pane, nauč ma skutočnej zodpovednosti...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie tretie
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo nevidím, nepočujem, necítim
Zvykol som si pozerať sa dopredu, keď kráčam. Tak isto aj v smerovaní a cieľoch sa dívam len dopredu. Zvykol som si čítať a počúvať len užitočné rady ako sa stať úspešným, obľúbeným. Zvykol som si, že sa snažím cítiť dobre a pohodlne za akúkoľvek cenu. Mnohokrát nevidím, že sa okolo mňa niečo kazí. Ale nevidím ani to, čo sa okolo mňa rozvíja, čo rastie, čo sa lepší.
Padám, lebo nevidím kam sa rútim, lebo nevidím prekážky, lebo nevidím nič okrem vlastných cieľov, lebo nepočujem varovania, lebo nevidím a nepočujem pravdu.
Pozri, Pane, obaja sme unavení z tejto púte. Obom sa nám podlamujú kolená. Ale ja počujem len svoje vlastné výkriky bolesti. Nevidím tvoje vnútorné utrpenie a nepočujem tvoje bolestivé mlčanie. A ty sa dívaš s láskou a vstávaš, aby si mi ukázal, že hluk rozbesneného davu, cítenie bolesti vlastných rán a vedomie samoty ťa nenechajú stáť.
Prosím, Pane, nauč ma dívať sa, počúvať, cítiť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie štvrté
Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Neučil som sa milovať
Ako veľa lásky som si pýtal. Dostalo sa mi jej málo? Myslím, že nie. Sprvoti určite nie. Ale kdesi nastala chyba. Nenaučil som sa ju opätovať. Odišiel som od nej príliš skoro, lebo som ju považoval za akúsi slabosť. Nechcel som, aby určovala mieru mojich skutkov, lebo by som pociťoval vinu. Ale dostal som sa do bodu, v ktorom som ju už nebol schopný ani prijímať.
Neučil som sa milovať a tak som stratil citlivosť na čistú lásku. Myslel som si, že nájdem čosi lepšie. Ale nenašiel som. Lásku som si už nepamätal. Ale nezastavil som sa. Šiel som ďalej, hľadal som náruživejšie a horúčkovitejšie. Predsa som nenachádzal...
Pozri, Pane, obaja sa stretávame s láskou. Pri tebe sa zastavuje v osobe tvojej milovanej matky. Ja už však lásku nerozoznávam. Nie som schopný vidieť ju ani teraz v tvojej obete. A ty sa mi nevnucuješ. Čakáš, kedy pochopím...
Prosím, Pane, nauč ma opäť milovať...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie piate
Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Podlieham kultúre strachu
Skutočne nenávidím tlak. Tlak, aby som niečo urobil. A už vôbec nie tlak, pod ktorým sa mám rozhodnúť urobiť niečo dobré. Mám strach, že sa budem musieť zapierať a obetovať čas, úsilie a mnohokrát sny, aby som naplnil premenlivé náročné očakávania ľudí. Mám strach robiť správne veci, lebo hoci ma o ne žiadajú, nedoceňujú ich...
Podlieham kultúre strachu. Na svojej púti som zapadol do širokého prúdu, kde som ľahostajný voči svojim schopnostiam, voči zapieraniu sa, voči pravidlám. Mám strach, že ma druhí budú nútiť. Tak málo si uvedomujem, že ja som tvorcom svojho strachu...
Pozri, Pane, kráčam s tebou ako kráčal Šimon. Donútili ma pomôcť ti a ja som to spravil, lebo som sa bál. Drevo, ktoré spolu s tebou dvíham, ti niekoľko násobne oťaželo mnou samým. A predsa sa zapieraš a ľudský strach z toho, čo prichádza, meníš na neoblomnú vieru ťahajúcu nás oboch vpred.
Prosím, Pane, nauč ma nemať strach...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie šieste
Veronika utiera Pánu Ježišovi tvár
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Neponúkol som ruky dobru
Stále putujem a stretol som mnohých ľudí, ktorí prosili. Odtiahol som ruky. Niekedy som jednoducho zaklamal, že ich mám špinavé, inokedy, že sú plné práce alebo presný opak, že sú prázdne pre riešenie daného problému.
Neponúkol som ruky dobru. Ani pre druhých a ani pre seba. Vlastnými rukami som získal mnoho, ale nič dobré. Nič som nimi nezačal budovať, nič som nedokončil a zdanlivo ani nič nezničil. Nikdy som svoje ruky nespojil a neponúkol dobrej modlitbe.
Pozri, Pane, moje ruky neslúžia vlastne na nič. Ty si ich ponúkol, aby si objal kríž. A potom je tu ešte Veronika. Vlastná jednoduchosť jej dovolila dostať sa k tebe bližšie. Aj ja som tam stál a váhal. A kým som sa rozhodoval, predbehla ma. Ponúkla ruky, aby očistila z tvojej tváre dôsledok mojich vín. A aby pochopila, čo sa deje pri každom skutku lásky, dal si jej novú tvár. Svoju. To všetko, aby som ja videl, že každý, kto ponúkol ruky dobru, získava tvoju tvár...
Prosím, Pane, nauč ma ponúkať ruky dobru...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie siedme
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo nebojujem
Dôsledkom pádu nie je vždy zastavenie boja. Ale pád je v živote vždy dôsledkom nedostatočného bojovania. V skutočnosti som už bol dosť otrávený z toho, že som sa večne mal o niekoho zaujímať, a tak som sa zaujímal menej. Nechcelo sa mi kontrolovať vlastné slová, a tak som ich pomaly prestal ovládať. Zoznam vecí, v ktorých som postupne znížil ostražitosť, sa rozširoval. Rozčarovanie bolo také jednoduché. Zostal som sám.
Padám opäť, lebo nebojujem. Zvláštne, že kým stojím, som príliš hrdým človekom. Ale keď padám, som príliš hrdý na to, aby som vstal, aby som priznal svoju vlastnú slabosť. Radšej sa plazím a hltám prach, ktorý som rozvíril pádom...
Pozri, Pane, na zemi ležíme obaja ťažení hriechmi. Ja svojimi, a ty mojimi. Rozdiel medzi nami je taký priepastný. Ty padáš, lebo ja nebojujem a vstávaš dobrovoľne. Nemôžem ťa dobehnúť, lebo nie som ochotný vstať a ísť...
Prosím, Pane, nauč ma znovu bojovať so sebou...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie ôsme
Pán Ježiš napomína plačúce ženy
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zabudol som plakať
Keď som prosil o čas alebo pomoc, mnohokrát som sa stretol s odmietnutím. Aj keď ma to najprv mrzelo, naučil som sa s tým žiť. Prestal som plakať, a tak ako sa to žiadalo, som sa stal „silným“. Nevieme skutočne prejaviť súcit. Nešťastia sa prepočítavajú na čísla a na peniaze, ktoré budú potrebné na chlieb pre hladujúcich. Zabudli sme však prepočítavať na množstvo lásky, ktorá sa nevtesnáva do hodín...
Zabudol som plakať. Úprimne, bez hanby. Aspoň na chvíľku, spolu s veľkou bolesťou mnohých ľudí. Horšie ale je, že neviem plakať ani preto, aby som vyčistil svoje vlastné vnútro.
Pozri, Pane, stojím hneď tu. Plačem spolu so ženami, ale plač je len maska. V skutočnosti neviem, čo robiť. Ty by si možno ľudsky rád plakal nado mnou. Možno si chcel do davu kričať, že mám plakať nad tým, ako ďaleko stojím, ako veľmi sa strácam, ako nás dvoch delí môj hriech... A predsa bol najväčším výkrikom samotný kríž...
Prosím, Pane, nauč ma znovu plakať...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie deviate
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Padám, lebo si volím ľahšiu cestu
Občas som rozmýšľal nad tým, čo znamená správne sa rozhodnúť. Možno vybrať riešenie, ktoré posunie situáciu, nikomu neublíži a veci utíši. Mnoho ráz bolo také riešenie len klamstvom.
Poznám mnoho rodín alebo priateľov, kde vo vzťahoch vládne klamlivý pokoj. Lebo niekedy je jednoduchšie nehádať sa a radšej mnoho vecí obísť mlčky, ako vstupovať do rozhovoru s vedomím, že sa môžu povedať veľmi nepríjemné a bolestivé pravdy. Je jednoduchšie od vecí ujsť a vyhnúť sa im.
Najtvrdšie padám, keď si volím ľahšiu cestu. Naučil som sa klamstvom riešiť problémy. Naučil som sa mlčať, keď toho treba veľa povedať.
Pozri, Pane, aká rovná je cesta, po ktorej kráčam. Bez prekážok. Vôbec na nej nerastiem, nestávam sa silnejším. Najťažšie padáš práve pre moju voľbu ľahšej cesty, pre voľbu menšieho odporu. Tiež padám do prachu svojich jednoduchých rozhodnutí a nikdy som sa z nich celkom nespamätal. Tak veľmi som sa ti odcudzil...
Prosím, Pane, nauč ma voliť si správnu cestu...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie desiate
Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Nahý pred sebou
Definitívne odmietam ďalej niesť so sebou tú príťaž. Zhodil som svoje bremeno na zem. Keď sa oblak prachu rozptýlil, zbadal som, že som nahý. Desivo som zistil, že všetko, čo zakrývalo moju nahotu, bol môj hriech. Ale nie je možné ísť bez neho ďalej. Ponáhľam sa, aby som sa obliekol. Z diaľky počujem smiech. Smejú sa, keď ma vidia v pravom svetle. Spoza chrbta ma ktosi oslovil: „Kto ťa upozornil, že si nahý?“. Viem, kto to bol. A predsa je hanba priveľká na to, aby som priznal pravdu.
Som nahý pred sebou. Vidím svoju vlastnú úbohosť. Toto je moment, keď sa nemôžem klamať, lebo nemám čím. Je to chvíľa, keď všetko vidím skutočne.
Pozri, Pane, obaja tu stojíme nahí. Ale ja sa opäť chystám zakryť hriechom. Ty zostávaš nahý, aby si môj hriech zakryl sebou samým. Ja som zdesený, ty úplne ponížený, aby si mi vrátil ľudskú tvár. Si nahý až na dušu. Nahý až na hriech nás všetkých...
Prosím, Pane, pomôž mi nájsť v tebe moju stratenú dôstojnosť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie jedenáste
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Zavesil som život na klinec
Moja púť je niekedy nudná. Toľko ráz som si našiel činnosti a skutočnosti, ktoré ma mali rozptýliť. Nespočetné zábavky, ktoré mali zabiť nudu. Mali prehlušiť fakt, že putujem úplne nezmyselne. Záľuby, na ktoré som postupne strácal čas. Pomaly som jednu po druhej „zavesil na klinec,“ ako sa hovorí. Prišiel som na to, že ma nič nebaví. Že som sa prejedol všetkého.
Zavesil som život na klinec. Považoval som to za správne riešenie. Jednoduché... Najprv som sa zbavil všetkého podstatného a hlúposti, ktoré boli dočasnou náhradou, sa potom odhadzovali bez povšimnutia... Problém je v tom, že svoj život som mal zavesiť na kríž. Aby sa všetkému vrátil zmysel.
Pozri, Pane. Oboch nás pribíjajú. Ale teba naozaj a mňa iba vo forme všetkého, čo som považoval za zbytočné bremeno, hoci bremená slúžia na výchovu vlastnej pokory a trpezlivosti. Oboch nás držia klince. Ty si vďaka nim zavesený na kríž vykúpenia a ja sa stále viac a viac zahlbujem do seba. Sám sa pribíjam, sám visím na všetkom, čoho som sa snažil zbaviť...
Prosím, Pane, pripomeň mi hodnotu môjho života...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie dvanáste
Pán Ježiš umiera na kríži
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Umrel som radosti, umrel som nádeji
Ako často som počul mnohých rozprávať o smrti. Aké zdesenie napĺňalo ich slová. Sám som počas putovania stretol množstvo ľudí, ktorí žili pre to, aby neumierali. Zvrátiť smrť je ale nemožné, veď je jedinou istotou. Smrť tela je skutočne potvrdený, nevyvrátiteľný fakt. A predsa ma smrť nezaujímala. Nedotýkala sa ma.
Napokon som umrel radosti, umrel som nádeji. Dvom skutočnostiam, ktoré ma mali naplniť, viesť a učiť viesť druhých. Umrel som radosti a nikdy viac som nevidel krásu sveta. Umrel som nádeji a nikdy viac som nepocítil lásku.
Pozri, Pane, ako obaja umierame. Ty úboho, ale iba navonok. V skutočnosti je to akt vrcholného víťazstva – umrieť za mňa, umrieť samotnej smrti. Ja umieram vo svojej špine a v úplnej prázdnote a beznádeji...
Prosím, Pane, dovoľ mi narodiť sa pre radosť a nádej, ktoré plynú z tvojho vykúpenia...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie trináste
Pána Ježiša skladajú z kríža
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Skladám zbraň
Už ani nepočítam ako často sa veci nedejú podľa mojich predstáv. Už toľko zlomov nastalo, toľko zmareného úsilia. Toľko ľudí ma sklamalo. Toľko vecí nevyšlo. Začal som sa vzdávať. Moja nechuť bojovať prerástla všetko.
Skladám zbraň. Tu končím. Čím menej sa budem snažiť, tým menej pokazím. Čím menej sa budem snažiť, tým menej budem trpieť. Áno, dôvodom rezignácie je môj strach z utrpenia. Vždy som videl iba to, ako veľmi ma ponížilo všetko, čo bolo nasmerované na mňa. Opäť len ja, ja, ja...
Pozri, Pane, si mŕtvy. Aj ja som rezignoval, lebo som sa cítil osamotený a nenaplnený. Napriek všetkej tvojej snahe som nepochopil, že tvoja smrť bola veľkým víťazstvom, ktoré sa dialo v skrytosti. Rozdiel je ten, že ty si prijal všetko narušenie svojej vôle, ty si sa svojej vôle vlastne zriekol, čo som ja urobiť nikdy nedokázal. Zdalo sa mi to byť čírym nezmyslom – teba to privedie opäť k životu.
Prosím, Pane, nauč ma nevzdávať sa...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Zastavenie štrnáste
Pána Ježiša pochovávajú
K: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ľ: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Počujem vlastné ticho
Koniec púte. Už nie je nič viac. Prišiel som na koniec cesty. Pohľad dozadu mi ukázal nepredstaviteľnú spúšť. Samota všetko prikryla tichom volajúcim po spravodlivosti. Nikdy som nerozmýšľal nad tým, že všetko, čo spravím ma raz bude súdiť.
Počujem vlastné ticho. Zničil som nielen okolie, ale v prvom rade seba. Všetko dobré, čo som mal rozvíjať. Zabil som v sebe aj tú štipku lásky, ktorú som radšej mohol darovať a tak by priniesla aspoň trochu úžitku. Počujem ticho vnútorného prázdna. Pochopil som, čo znamená prísť na koniec všetkého.
Pozri, Pane, obaja sme pochovaní. Ale ty v očakávaní zmŕtvychvstania. Ticho hrobu, ktoré je pre teba prísľubom života, je pre mňa definitívnym koncom...
Prosím, Pane, nauč ma vo vlastnom tichu počúvať tvoju obetu, ktorá ma pozýva znovu žiť...
K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Ľ: Aj nad dušami v očistci.
Záver
Som, Pane, pútnik. Taký odlišný od teba. Takmer každé moje slovo a skutok je úplným opakom toho, čo si chcel. Vidíš všetko. Poznáš ma lepšie. Nepočúval som správne nič, čo si mi celý čas hovoril. Nesledoval som ťa, keď si mi ukazoval smer. Nevnímal som ťa, kráčajúceho popri mne...
Ale okamih premýšľania nad cestou môže byť spôsobom, ako z ľudského konca spraviť most k novému začiatku s tebou.
Viem, že si neodmietol nikoho, kto ťa žiadal o život. Ty chceš, aby som sa učil od teba, aby som ti bol podobný. V utrpení, ktoré premieňa, ale hlavne v zmŕtvychvstaní.
Prosím, Pane, premeň ma... a ja budem znovu žiť...
modlitby pútnika
ŽALM 24
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
MODLITBA PÚTNIKA
Mohol som sa podeliť
o všetok môj majetok
s ľuďmi iných národností a kultúr,
spriateliť sa s pútnikmi zo všetkých kútov sveta,
či zdieľať nocľah so svätými a kráľmi,
ak nedokážem zajtra odpustiť môjmu susedovi,
nikam som nedošiel.
Mohol som niesť svoj batoh
od začiatku až na koniec
a pomôcť každému pútnikovi,
ktorý potreboval povzbudenie,
alebo prenechať lôžko tomu,
čo prišiel po mne,
vzdať sa svojej vody a nič za to nečakať,
ak po návrate domov a k mojim povinnostiam
nebudem schopný utvárať bratstvo,
šíriť radosť, pokoj a jednotu,
nikam som nedošiel.
Mohol som mať každý deň dostatok jedla a vody,
každý večer si vychutnať
strechu nad hlavou a sprchu,
alebo šťastne prekonať všetky svoje zranenia,
ak som v tom všetkom nevidel Božiu lásku,
nikam som nedošiel.
Mohol som vidieť všetky pamiatky
a rozjímať pri najkrajších západoch slnka,
mohol som sa naučiť
pozdravy vo všetkých jazykoch,
alebo ochutnať čistú vodu z každého prameňa,
ak som nespoznal kto je tvorcom
všetkej tej nekonečnej nádhery a pokoja,
nikam som nedošiel.
Ak oddnes nebudem ďalej kráčať po tvojej ceste,
ďalej hľadať a žiť podľa toho,
čo som sa naučil,
ak oddnes neuvidím v každom,
či je to priateľ alebo nepriateľ
spoločníka na Púti,
ak oddnes neuznám Boha,
Boha Ježiša Nazaretského
ako jediného Boha v mojom živote,
nikam som nedošiel.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
MODLITBA PÚTNIKA
Mohol som sa podeliť
o všetok môj majetok
s ľuďmi iných národností a kultúr,
spriateliť sa s pútnikmi zo všetkých kútov sveta,
či zdieľať nocľah so svätými a kráľmi,
ak nedokážem zajtra odpustiť môjmu susedovi,
nikam som nedošiel.
Mohol som niesť svoj batoh
od začiatku až na koniec
a pomôcť každému pútnikovi,
ktorý potreboval povzbudenie,
alebo prenechať lôžko tomu,
čo prišiel po mne,
vzdať sa svojej vody a nič za to nečakať,
ak po návrate domov a k mojim povinnostiam
nebudem schopný utvárať bratstvo,
šíriť radosť, pokoj a jednotu,
nikam som nedošiel.
Mohol som mať každý deň dostatok jedla a vody,
každý večer si vychutnať
strechu nad hlavou a sprchu,
alebo šťastne prekonať všetky svoje zranenia,
ak som v tom všetkom nevidel Božiu lásku,
nikam som nedošiel.
Mohol som vidieť všetky pamiatky
a rozjímať pri najkrajších západoch slnka,
mohol som sa naučiť
pozdravy vo všetkých jazykoch,
alebo ochutnať čistú vodu z každého prameňa,
ak som nespoznal kto je tvorcom
všetkej tej nekonečnej nádhery a pokoja,
nikam som nedošiel.
Ak oddnes nebudem ďalej kráčať po tvojej ceste,
ďalej hľadať a žiť podľa toho,
čo som sa naučil,
ak oddnes neuvidím v každom,
či je to priateľ alebo nepriateľ
spoločníka na Púti,
ak oddnes neuznám Boha,
Boha Ježiša Nazaretského
ako jediného Boha v mojom živote,
nikam som nedošiel.
Spytovanie svedomia
SPYTOVANIE SVEDOMIA OČAMI LÁSKY
Klikni a modli sa!
PRÍPRAVA NA SVIATOSŤ ZMIERENIA S PÚTNIKOM
Klikni a modli sa!
Piesne
NAŠA ŠPIVANKA
Dobri dzeň vinčujem Tebe Marija,
mojo počešeňe matičko mila.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Ľevočska Marija naša ochrana,
stoj pri nas každí dzeň prečista panna.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Ľevoča z Budzimera je vera daľeko,
no s Tvoju pomocu dejdzeme tam ľeko.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Dobrí dzeň vinčujem putňikom šickym,
co idu z daleka i totim bľizkym.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
mojo počešeňe matičko mila.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Ľevočska Marija naša ochrana,
stoj pri nas každí dzeň prečista panna.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Ľevoča z Budzimera je vera daľeko,
no s Tvoju pomocu dejdzeme tam ľeko.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
Dobrí dzeň vinčujem putňikom šickym,
co idu z daleka i totim bľizkym.
Jak ši krašňe spaňila o paňenko Marija,
mojo pocešeňe matičko mila.
MODLITBA SV. FRANTIŠKA Z ASSISI
R: Sprav si ma, Pane, nástrojom,
nech žiarim, nech žiarim, vždy pokoj tvoj.
1. Kde dusí nenávisť, nech lásku vnášam,
kde tlačí bezprávie, nech krivdu znášam.
Nech vieru vštepujem do pochybností,
nech učím skľúčených budovať mosty.
2. Nech pokoj prinášam, kde kričia hádky,
nech pevnou dôverou premáham zmätky.
Kde vládne temnota, nech svetlo vnesiem,
smutným nech zaspievam v nádeji pieseň.
3. Požehnaj, Pane môj, ochotu Syna,
viac tešiť iných chcem, viac ako seba.
Viac chápať druhých chcem, mňa stačí menej,
a blízkych milovať ako ty, Pane.
4. Kto dáva, dostáva, vrchom sa plní,
kto stráca, nachádza seba aj iných.
Kto druhým odpúšťa, sám milosť pozná,
už ani smrť mu viac nebude hrozná.
nech žiarim, nech žiarim, vždy pokoj tvoj.
1. Kde dusí nenávisť, nech lásku vnášam,
kde tlačí bezprávie, nech krivdu znášam.
Nech vieru vštepujem do pochybností,
nech učím skľúčených budovať mosty.
2. Nech pokoj prinášam, kde kričia hádky,
nech pevnou dôverou premáham zmätky.
Kde vládne temnota, nech svetlo vnesiem,
smutným nech zaspievam v nádeji pieseň.
3. Požehnaj, Pane môj, ochotu Syna,
viac tešiť iných chcem, viac ako seba.
Viac chápať druhých chcem, mňa stačí menej,
a blízkych milovať ako ty, Pane.
4. Kto dáva, dostáva, vrchom sa plní,
kto stráca, nachádza seba aj iných.
Kto druhým odpúšťa, sám milosť pozná,
už ani smrť mu viac nebude hrozná.
MARIÁNSKE PIESNE
Anjelským pozdravením zvon sa ozýva
1. Anjelským pozdravením - zvon sa ozýva, - každý verný kresťan dnes - Máriu vzýva: - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
2. Pannu anjel Pánov bol - takto pozdravil, - poklonil sa Márii - a jej hovoril: - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
3. Plná božej milosti, - nevinnosti kvet, - počneš Krista milého, - ktorý spasí svet. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
4. Na tie slová Mária - uľakala sa. - Ako sa to môže stať? posla pýta sa. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
5. Anjel Pána zvestoval - v poníženosti: - Neľakaj sa, Mária, - plná milosti. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
6. Vôľu ti ja zvestujem - Boha silného: - počneš v svojom panenstve - z Ducha Svätého. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
7. Z teba, Panna, zrodí sa - slávny Spasiteľ, - najvyššieho Boha Syn, - náš Vykupiteľ. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
8. Po tých slovách Mária - hlavu sklonila, - nebeskému posolstvu - vďačne zvolila. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
9. Ajhľa, dievka Pánova, - Panna vravela, - odovzdaná do vôle - hneď Stvoriteľa. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
10. Slovo Telom stalo sa, - Slovo preslávne, - pre spasenie všetkých nás, - na zem zoslané. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
11. Ó, ty ruža spanilá - kvetu bieleho, - teba chválim zo srdca - svojho celého. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
12. Tys’ nám všetkým za Matku - bola zvolená, - večnej slávy korunou - si ozdobená. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
13. Nad všetky ťa stvorenia - Boh sám povýšil, - rúchom všetkých čností ťa - plne okrášlil. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
14. Ty si všetkých hriešnikov - istá bezpeka, - cesta v život vedúca, - radosť, útecha. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
15. Ty si všetkých strápených - pravá potecha, - ktorá v srdciach ranených - nádej zanechá. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
Na Levočskej hore
1. Na Levočskej hore jasná Hviezda svieti,
[:je to Matka Božia, je to Matka Božia, víta svoje deti.:]
2. Ony prichádzajú so spevom na perách,
[:milosť dostávajú, milosť dostávajú, pri jej svätých dverách.:]
3. Ony prichádzajú s radosťou na tvári
[:dušu vylievajú, dušu vylievajú, na svätom oltári.:]
4. Ona každú ranu milostivo hojí,
[:pomáhaj nám Matka, pomáhaj nám Matka, veď sme všetci tvoji. :]
5. Nezabúdaj na nás v tvrdých bojoch žitia.
[:nech vždy tvoji verní, nech vždy tvoji verní, tvoju pomoc cítia. :]
Hor’ sa, srdcia maloverné
1. Hor’ sa, srdcia maloverné, pohliadnite na oltár,
viďte oči dobrotivé, usmievavú, milú tvár.
[:Zve vás Matka milostivá, chce vás k sebe privinúť,
v srdci vrelú lásku skrýva, nedá, nedá zahynúť,
nedá, nedá, zahynúť.:]
2. Tí, čo v bludu tmách sa tratia, prameň šťastia nechcú znať,
ó, daj, nech sa k tebe vrátia, nájdu v tebe dobrú mať.
[:Vyprosuj nám dar nebeský svojej dobrotivosti,
daj, nech národ náš slovenský rastie v božej milosti,
rastie v božej milosti.:]
3. Pošli zhora palmu mieru, sprav z nás pravdy víťazov,
daj nám v nový život vieru, staň sa kňažnou národov.
[:Svorne ti tu prisaháme, vytrváme, uvidíš,
srdcia tebe v obeť dáme, Matka dobrá, k nám sa zníž.
Matka dobrá, k nám sa zníž!:]
1. Anjelským pozdravením - zvon sa ozýva, - každý verný kresťan dnes - Máriu vzýva: - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
2. Pannu anjel Pánov bol - takto pozdravil, - poklonil sa Márii - a jej hovoril: - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
3. Plná božej milosti, - nevinnosti kvet, - počneš Krista milého, - ktorý spasí svet. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
4. Na tie slová Mária - uľakala sa. - Ako sa to môže stať? posla pýta sa. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
5. Anjel Pána zvestoval - v poníženosti: - Neľakaj sa, Mária, - plná milosti. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
6. Vôľu ti ja zvestujem - Boha silného: - počneš v svojom panenstve - z Ducha Svätého. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
7. Z teba, Panna, zrodí sa - slávny Spasiteľ, - najvyššieho Boha Syn, - náš Vykupiteľ. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
8. Po tých slovách Mária - hlavu sklonila, - nebeskému posolstvu - vďačne zvolila. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
9. Ajhľa, dievka Pánova, - Panna vravela, - odovzdaná do vôle - hneď Stvoriteľa. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
10. Slovo Telom stalo sa, - Slovo preslávne, - pre spasenie všetkých nás, - na zem zoslané. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
11. Ó, ty ruža spanilá - kvetu bieleho, - teba chválim zo srdca - svojho celého. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
12. Tys’ nám všetkým za Matku - bola zvolená, - večnej slávy korunou - si ozdobená. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
13. Nad všetky ťa stvorenia - Boh sám povýšil, - rúchom všetkých čností ťa - plne okrášlil. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
14. Ty si všetkých hriešnikov - istá bezpeka, - cesta v život vedúca, - radosť, útecha. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
15. Ty si všetkých strápených - pravá potecha, - ktorá v srdciach ranených - nádej zanechá. - Ave, ave, Mária, - zaznej vrúcny hlas! - Zdravas’, zdravas’, Kráľovná, - srdce, plesaj v nás!
Na Levočskej hore
1. Na Levočskej hore jasná Hviezda svieti,
[:je to Matka Božia, je to Matka Božia, víta svoje deti.:]
2. Ony prichádzajú so spevom na perách,
[:milosť dostávajú, milosť dostávajú, pri jej svätých dverách.:]
3. Ony prichádzajú s radosťou na tvári
[:dušu vylievajú, dušu vylievajú, na svätom oltári.:]
4. Ona každú ranu milostivo hojí,
[:pomáhaj nám Matka, pomáhaj nám Matka, veď sme všetci tvoji. :]
5. Nezabúdaj na nás v tvrdých bojoch žitia.
[:nech vždy tvoji verní, nech vždy tvoji verní, tvoju pomoc cítia. :]
Hor’ sa, srdcia maloverné
1. Hor’ sa, srdcia maloverné, pohliadnite na oltár,
viďte oči dobrotivé, usmievavú, milú tvár.
[:Zve vás Matka milostivá, chce vás k sebe privinúť,
v srdci vrelú lásku skrýva, nedá, nedá zahynúť,
nedá, nedá, zahynúť.:]
2. Tí, čo v bludu tmách sa tratia, prameň šťastia nechcú znať,
ó, daj, nech sa k tebe vrátia, nájdu v tebe dobrú mať.
[:Vyprosuj nám dar nebeský svojej dobrotivosti,
daj, nech národ náš slovenský rastie v božej milosti,
rastie v božej milosti.:]
3. Pošli zhora palmu mieru, sprav z nás pravdy víťazov,
daj nám v nový život vieru, staň sa kňažnou národov.
[:Svorne ti tu prisaháme, vytrváme, uvidíš,
srdcia tebe v obeť dáme, Matka dobrá, k nám sa zníž.
Matka dobrá, k nám sa zníž!:]
PREČO a ako VLASTNE PUTUJEME
Kamkoľvek kráčaš, kráčaj s celým srdcom.
Ale snažme sa byť pripravení :)
Zabezpečujeme:
Sprievodné vozidlo (kde bude vezená VAŠA batožina, stany, spacáky a karimatky), tiež niekoľko balení vody, taktiež je zabezpečený autobus (45 miest), pre všetkých, ktorí sa nevracajú individuálne.
Jedno teplé jedlo denne (Miklušovce, Nemešany)
Duchovnú službu (sv. omša, modlitba, sv. zmierenia, duch. rozhovor)
K dispozícii bude aj malý sprievodný "PÚTNIČEK" (teda texty modlitieb, piesní, a informácií).
Potrebujeme:
Otvorené srdce, radosť a spolupatričnosť. Je dobré mať dôvod (za koho, za čo obetujem svoju námahu pri putovaní). Zároveň trpezlivosť, ochotu pomôcť a nadhľad pri tých pútnikoch, ktorí nemusia vždy vládať a stíhať.
Poslušnosť v spoločenstve, teda bratstvo sú súčasťou púte.
Zabezpečujeme:
Sprievodné vozidlo (kde bude vezená VAŠA batožina, stany, spacáky a karimatky), tiež niekoľko balení vody, taktiež je zabezpečený autobus (45 miest), pre všetkých, ktorí sa nevracajú individuálne.
Jedno teplé jedlo denne (Miklušovce, Nemešany)
Duchovnú službu (sv. omša, modlitba, sv. zmierenia, duch. rozhovor)
K dispozícii bude aj malý sprievodný "PÚTNIČEK" (teda texty modlitieb, piesní, a informácií).
Potrebujeme:
Otvorené srdce, radosť a spolupatričnosť. Je dobré mať dôvod (za koho, za čo obetujem svoju námahu pri putovaní). Zároveň trpezlivosť, ochotu pomôcť a nadhľad pri tých pútnikoch, ktorí nemusia vždy vládať a stíhať.
Poslušnosť v spoločenstve, teda bratstvo sú súčasťou púte.
Putujeme ako spoločenstvo, ktoré dýcha jedným dychom a kráča rovnakým krokom.
Pútnik osobne potrebuje: RUŽENEC, Turistické topánky (možno aj extra ľahkú obuv, ako tenisky, sandále), zásoby ponožiek, tričiek, teplé oblečenie, pršiplášť (nie dáždnik!), potrebná je aj prikrývka hlavy. Vhodné sú turistické paličky. Základné hygienické potreby, vlhčené obrúsky, lieky (kto potrebuje), možno repelent, náplaste, či opaľovací krém. Nejaký ten príbor, či malý nôž, VODU pre osobnú potrebu, JEDLO primerané námahe a dňu. Obchody budú k dispozícii iba dva.
Nad všetkým ale stojí odžité a vyskúšane:
PÚTNIK PUTUJE ROZUMNE NA ĽAHKO :)
Nad všetkým ale stojí odžité a vyskúšane:
PÚTNIK PUTUJE ROZUMNE NA ĽAHKO :)
Prijať dar je ľudské. Darovať je božské.
Púť je obeta. A s obetou je spojený aj milodar. Milodar je vďačnosť za dar, službu, otvorenosť, prijatie. Pútnik rád daruje. Preto pozývame našich pútnikov, aby neváhali a milodarom prejavili vďačnosť za jedlo, ktoré nám pripravia, za nocľah, ktorý nám ponúknu, za kostol v ktorom sa možeme pomodliť a navzájom povzbudiť.
Pozývame: majme pripravených aspoň 30€ ako milodary
za služby a starostlivosť, ktorej sa nám dostáva na našej púti.
za služby a starostlivosť, ktorej sa nám dostáva na našej púti.
Čo je púť?
Púť, putovanie (lat. peregre = ísť ďaleko). Pútnik je teda človek, ktorý sa vydáva na dlhú cestu, obyčajne do neznámeho kraja a istý čas tam pobudne. Medzi turistom a pútnikom je však rozdiel. Turista prichádza na historické miesta, aby kultúrne pookrial a spoznal pamiatky času. Pútnik sa líši od turistu tým, že na svojej ceste po vyznačených miestach neutonie iba v obdivovaní krás a pamiatok, ale sa snaží prežiť a sprítomniť si dobu svätých, ktorí zanechali na miestach, po ktorých sa on uberá, nemiznúce stopy. Nehasnúce príklady týchto svedkov viery sú pre neho povzbudením a posilou pre život.
Pútnici, ako napovedá ich názov, sú hlavnými aktérmi pútí. Všetko, čo púť predstavuje, sa odvíja práve od týchto ľudí, ktorí sa zo svojho rodiska vydávajú na cestu do svätyne, kde odpočívajú ostatky svätých a vracajú sa na miesto, odkiaľ vyšli.
Putovanie je pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom. Na rozdiel od náboženskej turistiky má putovanie vyšší cieľ, i keď používa vlaky, lietadlá, ubytovacie zariadenia. Je to predovšetkým jav náboženský – nadčasový i nadkonfesionálny, ktorý je viazaný na kult. Už od prvých kresťanských storočí malo tieto základné ciele: vidieť, modliť sa, adorovať, splniť sľub a dosiahnuť vypočutie prosieb.
Pútnici, ako napovedá ich názov, sú hlavnými aktérmi pútí. Všetko, čo púť predstavuje, sa odvíja práve od týchto ľudí, ktorí sa zo svojho rodiska vydávajú na cestu do svätyne, kde odpočívajú ostatky svätých a vracajú sa na miesto, odkiaľ vyšli.
Putovanie je pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom. Na rozdiel od náboženskej turistiky má putovanie vyšší cieľ, i keď používa vlaky, lietadlá, ubytovacie zariadenia. Je to predovšetkým jav náboženský – nadčasový i nadkonfesionálny, ktorý je viazaný na kult. Už od prvých kresťanských storočí malo tieto základné ciele: vidieť, modliť sa, adorovať, splniť sľub a dosiahnuť vypočutie prosieb.
Putovanie nie je náboženská turistika. Púť, putovanie je znamením univerzálnej hodnoty, na ktorej má každý človek účasť: homo viator, pútnik, človek, ktorý je stále na ceste. Na jeho ceste sa nachádza veľa nebezpečenstiev, veľa krížov, skúšok, až pokiaľ „nedoputuje“ na to najsvätejšie miesto, kde je Boh, „nebeský Jeruzalem“.
„Byť na ceste“ je častý výraz Svätého písma pre obraz kresťanského života (Lk 9, 51; 56; 10, 1; 38). Kresťan hľadá Boha, má odvahu vykročiť i do neznámej krajiny ako Abrahám (Gn 12, 1), zbytočne sa neohliada (Lk 9, 62) a pozerá na konečný cieľ (Sir 7, 40). Prečo? Odpoveď je úplne jasná: pretože kresťania sú „vo svete“, ale nie sú „zo sveta“ (porov. Jn 17, 16); pretože ich pravá vlasť je v nebi, odkiaľ očakávajú „aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista“ (Flp 3, 20).
Ak pútnik navštevuje posvätné miesta, to neznamená, že verí, že Boh je (viac) naviazaný na toto miesto. Navštevuje miesta, „kde sa odohrali udalosti spásy, robí tak preto, aby živil svoje oči kontempláciou toho, čo je objektom jeho túžob, lebo nielen pohľad duše, ale aj pohľad zraku slúži viere na duchovné povzbudenie.“ /Teodoret z Cyru/
Náboženská púť / duchovné putovanie - historický exkurz
Púť sa tak mohla svojím spôsobom stať jednou zo základných skúseností a príbehov, okolo ktorých daný človek staval celý svoj životný príbeh a skrze neho interpretoval svet.
Púť ako taká bola vždy čo do ekonomickej hodnoty pre pútnika stratová. Bolo to podujatie, ktoré zvyčajne vyžadovalo isté imanie, nemálo času a námahy. Človek na cestách nemohol byť doma a vykonávať svoju živnosť, plniť si rodinné či spoločenské povinnosti.
Navyše sa spájalo aj s nepohodlím cesty a množstvom potenciálnych nebezpečenstiev: od výkyvov počasia, cez choroby a nedorozumenia s cudzincami po lupičov či pirátov a nepriateľsky naladených lokálnych vládcov.
Takže okrem toho, že pútnikovi doma robota stála a na cestách zvyčajne rýchlejšie zodral obuv a opotreboval oblečenie, ktoré bolo v stredoveku pomerne drahá položka na zozname výdajov, mohol v niektorých prípadoch prísť aj o život.
Na pútnické miesto tiež nebolo vhodné prísť s prázdnymi rukami, takže bolo síce nie nutné, ale rozhodne vhodné obstarať nejaký dar. Navyše nebolo isté, či cesta nebude trvať dlhšie, ako pútnik pôvodne zamýšľal, keďže pôvodná cesta nemusela byť schodná – priesmyk zavial sneh či most strhla voda. Chudobnejší mali niekedy tú smolu, že museli voliť okľuky kvôli novozavedeným mýtam a clám, ak sa nad nimi nezľutovali mýtnici či colníci a nepustili ich ďalej.
Prečo by teda niekto podstupoval takú cestu? Odpoveď je prostá – z náboženských dôvodov. Púte mohli byť najrôznejšieho typu: pri príležitosti nejakého sviatku či pamätného dňa obľúbeného patróna, pri výročí dôležitého životného okamihu, púte kajúcne – dobrovoľné či ako súčasť poslednej vôle zosnulého.
Od 12. storočia z rozhodnutia 1. a 2. Lateránskeho koncilu mohli byť nariadené ako verejné pokánie spovedníkom (obľúbený trest pri zabití). Veľmi časté boli púte prosebné – pútnici prosili za uzdravenie svoje či svojich blízkych, za obrátenie svojich detí či manželských partnerov, za pomoc v tiesni, či aby sa im podaril nadchádzajúci dôležitý životný krok.
Niektorí volili prístup ex post – najprv o niečo prosili, pričom bolo častou praxou pri prosbe „ponúknuť“ Bohu nejakú satisfakciu – veľmi často práve púť. A tak putovali, aby za niečo poďakovali – záchranu života (historicky najznámejší bude sľub Krištofa Kolumba počas búrky pri návrate z jeho prvej cesty na západ), uzdravenie, dlho očakávané počatie, úspech vo svojej živnosti či vojenskom ťažení.
V 13. storočí sa začína šíriť v rámci cirkevného obnovného úsilia spiritualita návratu k Písmu a askéze, a tak jedným z dôvodov bola prostá inšpirácia biblickými textami. Jeden z najznámejších biblických príbehov sa odohráva v Jeruzaleme, kde mladý Ježiš ešte ako chlapec učí v chráme židovských mudrcov a vykladačov zákona, zatiaľ čo ho jeho rodičia hľadajú, pretože sa im stratil – počas púte do Jeruzalema. Dôvodov pútí bolo nepreberné množstvo a z rovnakých dôvodov putujú zbožní ľudia dodnes – často na tie isté miesta.
Púť ako taká bola vždy čo do ekonomickej hodnoty pre pútnika stratová. Bolo to podujatie, ktoré zvyčajne vyžadovalo isté imanie, nemálo času a námahy. Človek na cestách nemohol byť doma a vykonávať svoju živnosť, plniť si rodinné či spoločenské povinnosti.
Navyše sa spájalo aj s nepohodlím cesty a množstvom potenciálnych nebezpečenstiev: od výkyvov počasia, cez choroby a nedorozumenia s cudzincami po lupičov či pirátov a nepriateľsky naladených lokálnych vládcov.
Takže okrem toho, že pútnikovi doma robota stála a na cestách zvyčajne rýchlejšie zodral obuv a opotreboval oblečenie, ktoré bolo v stredoveku pomerne drahá položka na zozname výdajov, mohol v niektorých prípadoch prísť aj o život.
Na pútnické miesto tiež nebolo vhodné prísť s prázdnymi rukami, takže bolo síce nie nutné, ale rozhodne vhodné obstarať nejaký dar. Navyše nebolo isté, či cesta nebude trvať dlhšie, ako pútnik pôvodne zamýšľal, keďže pôvodná cesta nemusela byť schodná – priesmyk zavial sneh či most strhla voda. Chudobnejší mali niekedy tú smolu, že museli voliť okľuky kvôli novozavedeným mýtam a clám, ak sa nad nimi nezľutovali mýtnici či colníci a nepustili ich ďalej.
Prečo by teda niekto podstupoval takú cestu? Odpoveď je prostá – z náboženských dôvodov. Púte mohli byť najrôznejšieho typu: pri príležitosti nejakého sviatku či pamätného dňa obľúbeného patróna, pri výročí dôležitého životného okamihu, púte kajúcne – dobrovoľné či ako súčasť poslednej vôle zosnulého.
Od 12. storočia z rozhodnutia 1. a 2. Lateránskeho koncilu mohli byť nariadené ako verejné pokánie spovedníkom (obľúbený trest pri zabití). Veľmi časté boli púte prosebné – pútnici prosili za uzdravenie svoje či svojich blízkych, za obrátenie svojich detí či manželských partnerov, za pomoc v tiesni, či aby sa im podaril nadchádzajúci dôležitý životný krok.
Niektorí volili prístup ex post – najprv o niečo prosili, pričom bolo častou praxou pri prosbe „ponúknuť“ Bohu nejakú satisfakciu – veľmi často práve púť. A tak putovali, aby za niečo poďakovali – záchranu života (historicky najznámejší bude sľub Krištofa Kolumba počas búrky pri návrate z jeho prvej cesty na západ), uzdravenie, dlho očakávané počatie, úspech vo svojej živnosti či vojenskom ťažení.
V 13. storočí sa začína šíriť v rámci cirkevného obnovného úsilia spiritualita návratu k Písmu a askéze, a tak jedným z dôvodov bola prostá inšpirácia biblickými textami. Jeden z najznámejších biblických príbehov sa odohráva v Jeruzaleme, kde mladý Ježiš ešte ako chlapec učí v chráme židovských mudrcov a vykladačov zákona, zatiaľ čo ho jeho rodičia hľadajú, pretože sa im stratil – počas púte do Jeruzalema. Dôvodov pútí bolo nepreberné množstvo a z rovnakých dôvodov putujú zbožní ľudia dodnes – často na tie isté miesta.
Z psychologického hľadiska išlo predovšetkým o dva postupy. Jedným bola osobná zmluva s Bohom, kedy, zjednodušene povedané, išlo o akýsi duchovný výmenný obchod, „niečo za niečo“, či už to bola prosba, vďaka, odpustenie hriechov a podobne. Druhým bol výraz náboženskej oddanosti, kedy pútnik o nič neprosil, ale prejavoval Bohu svoju oddanosť tým, že mu ponúkol časť svojho času a námahy ako prejav oddanosti. Ochota podstúpiť také ekonomicky nevýhodné a namáhavé podujatie teda už dáva väčší zmysel – bol to špecifický typ spojenia s Bohom, Stvoriteľom všetkého a milujúcim opatrovníkom ľudstva. Žiadna cena nie je príliš vysoká, keď ide o takýto cieľ, zvlášť ak pútnik putoval aj s istým zištným cieľom či problémom, s ktorým mu podľa jeho názoru mohol pomôcť jedine Boh.
