PRVÉ SV. PRIJÍMANIE
Príprava na slávnosť v rodine, farnosti a srdci dieťaťa
POZVANIE
Milí rodičia
Nikto nepochybuje o tom, že váš rodinný život je veľmi uponáhľaný až hektický. Vy najlepšie viete, čo všetko treba urobiť každý deň, aby rodina ako-tak fungovala. Zastaviť sa, nájsť si čas a premýšľať nielen nad tým, čo žijete, ale aj ako žijete, je veľmi ťažké. Dať zmysel a opravdivú hĺbku tomu všetkému je často nad vaše sily.
A predsa v živote prichádzajú také udalosti, ktoré vás k tomu privádzajú. Medzi ne patrí aj prvé sväté prijímanie vášho dieťaťa.
Skúsenosti hovoria, že rodičia si vedia pri tejto príležitosti uvedomiť a aj uprednostniť také hodnoty, ktoré dovtedy boli možno na okraji ich záujmu. Aby sme boli konkrétnejší. Rodičovská starostlivosť sa väčšinou sústreďuje na dve oblasti, a to materiálne zabezpečenie detí a ich vzdelanie. Rodičia chcú, aby ich ratolesti boli raz bohatšie a vzdelanejšie, než sú oni. Často však zabúdajú na hodnotu morálneho života alebo mu nevenujú dostatočný priestor.
Možno aj vy túžite po tom, aby pred menom vášho dieťaťa bol raz titul, čo môže byť predpokladom dobrého materiálneho zabezpečenia. Netúžite však aj po tom, aby raz malo pred titulom ešte prívlastok ako dobrý lekár, čestný podnikateľ, pracovitý remeselník, ochotný úradník?
Práve prvé sväté prijímanie a všetko to, čo mu predchádza i čo po ňom nasleduje, je pozvaním rozvíjať v dieťati aj takýto rozmer, a to podľa vzoru a príkladu Ježiša Krista.
Možno sa vo vás v tejto chvíli zrodila otázka: „Musí dieťa nutne poznať Ježiša, aby sa ľudsky rozvíjalo, čestne žilo a milovalo?“
Ak máme byť úprimní, odpovedať sa dá:
„Nie nutne.“ Človek nemusí nutne poznať Ježiša, aby bol schopný lásky. Stačí, ak sa človek dokáže riadiť svojím svedomím. My kresťania však veríme, že je to Boh, ktorý dal každému človeku tento vnútorný radar na označenie čo najlepšej cesty života, teda cesty lásky.
„Nevyhnutne.“ Ak človek chce viesť svoju lásku k trvalej dokonalosti, teda ak nechce byť ľahostajný alebo agresívny voči tým, ktorí ho nemilujú, potrebuje vnútorný motor lásky.
Ním je viera v Ježiša Krista.
Toto potvrdzujú aj slová Matky Terézie. Na otázku, čo jej dáva viera, odpovedala: „Keď sa dotýkam tých zapáchajúcich častí ľudských tiel, viem, že sa dotýkam Kristovho tela tak, ako ho prijímam počas svätej omše pod spôsobom chleba. Je to práve toto presvedčenie, ktoré mi dáva silu a odvahu. Istotne by som nikdy nemohla toto robiť, keby som neverila, že cez telá malomocných ošetrujem Krista.“
Milí rodičia, naším zámerom je v spolupráci s vami vystrojiť vaše dieťa vnútorným motorom lásky, ktorým je, ako hovorí Matka Terézia, viera v Ježiša Krista. Je na vás, či prijmete pozvanie k tomuto poslaniu.
Nikto nepochybuje o tom, že váš rodinný život je veľmi uponáhľaný až hektický. Vy najlepšie viete, čo všetko treba urobiť každý deň, aby rodina ako-tak fungovala. Zastaviť sa, nájsť si čas a premýšľať nielen nad tým, čo žijete, ale aj ako žijete, je veľmi ťažké. Dať zmysel a opravdivú hĺbku tomu všetkému je často nad vaše sily.
A predsa v živote prichádzajú také udalosti, ktoré vás k tomu privádzajú. Medzi ne patrí aj prvé sväté prijímanie vášho dieťaťa.
Skúsenosti hovoria, že rodičia si vedia pri tejto príležitosti uvedomiť a aj uprednostniť také hodnoty, ktoré dovtedy boli možno na okraji ich záujmu. Aby sme boli konkrétnejší. Rodičovská starostlivosť sa väčšinou sústreďuje na dve oblasti, a to materiálne zabezpečenie detí a ich vzdelanie. Rodičia chcú, aby ich ratolesti boli raz bohatšie a vzdelanejšie, než sú oni. Často však zabúdajú na hodnotu morálneho života alebo mu nevenujú dostatočný priestor.
Možno aj vy túžite po tom, aby pred menom vášho dieťaťa bol raz titul, čo môže byť predpokladom dobrého materiálneho zabezpečenia. Netúžite však aj po tom, aby raz malo pred titulom ešte prívlastok ako dobrý lekár, čestný podnikateľ, pracovitý remeselník, ochotný úradník?
Práve prvé sväté prijímanie a všetko to, čo mu predchádza i čo po ňom nasleduje, je pozvaním rozvíjať v dieťati aj takýto rozmer, a to podľa vzoru a príkladu Ježiša Krista.
Možno sa vo vás v tejto chvíli zrodila otázka: „Musí dieťa nutne poznať Ježiša, aby sa ľudsky rozvíjalo, čestne žilo a milovalo?“
Ak máme byť úprimní, odpovedať sa dá:
„Nie nutne.“ Človek nemusí nutne poznať Ježiša, aby bol schopný lásky. Stačí, ak sa človek dokáže riadiť svojím svedomím. My kresťania však veríme, že je to Boh, ktorý dal každému človeku tento vnútorný radar na označenie čo najlepšej cesty života, teda cesty lásky.
„Nevyhnutne.“ Ak človek chce viesť svoju lásku k trvalej dokonalosti, teda ak nechce byť ľahostajný alebo agresívny voči tým, ktorí ho nemilujú, potrebuje vnútorný motor lásky.
Ním je viera v Ježiša Krista.
Toto potvrdzujú aj slová Matky Terézie. Na otázku, čo jej dáva viera, odpovedala: „Keď sa dotýkam tých zapáchajúcich častí ľudských tiel, viem, že sa dotýkam Kristovho tela tak, ako ho prijímam počas svätej omše pod spôsobom chleba. Je to práve toto presvedčenie, ktoré mi dáva silu a odvahu. Istotne by som nikdy nemohla toto robiť, keby som neverila, že cez telá malomocných ošetrujem Krista.“
Milí rodičia, naším zámerom je v spolupráci s vami vystrojiť vaše dieťa vnútorným motorom lásky, ktorým je, ako hovorí Matka Terézia, viera v Ježiša Krista. Je na vás, či prijmete pozvanie k tomuto poslaniu.
PRÍPRAVA
Milí rodičia
Približne pred desiatimi rokmi ste v rodine prežívali nezvyčajné chvíle. Ohlásil sa nový život a vy ste sa ho rozhodli prijať. Od tej chvíle nastal čas prípravy na jeho prijatie. Táto príprava sa uskutočňovala v rôznych rovinách. Napríklad z biologického hľadiska hrala veľmi dôležitú úlohu príprava matkinej maternice na prijatie nového života. Prostredníctvom placenty plnila dve základné úlohy: chránila plod pred nebezpečnými látkami, ktoré mohli kolovať v tele matky a vyživovala ho. Po uplynutí deviatich mesiacov nastal čas pôrodu – čas prijatia dieťaťa.
Jedným z najkrajších obrazov je vidieť matku sklonenú nad kolískou práve narodeného dieťaťa. V očiach takejto matky možno čítať veľkú radosť. V jej srdci však môžu byť aj obavy: „Čo všetko ťa čaká?“ Takéto momenty sú vám dôverne známe. Pre narodené dieťa je veľkým šťastím, keď ho po opustení prvej maternice prijme „druhá“, ktorou je rodina. Rodina má tiež plniť dve dôležité úlohy: chrániť a vyživovať. Plnením týchto úloh sa však všetko nekončí. Rodina totiž pripravuje dieťa na „zrod“ do sveta dospelosti. V čom spočíva príprava?
A. Auschitzka toto obdobie prirovnáva k izraelskému národu, ktorý sa po vyslobodení z Egypta pripravoval na vstup do Zasľúbenej zeme. Zdôrazňuje, že bez vodcu by existovali veľké riziká pádov a zablúdení. Týmto vodcom bol pre izraelský národ Boží zákon (Desatoro) odovzdaný prostredníctvom Mojžiša. (Porov. Dt 5, 1-21)
Koľko drám v živote národa i jednotlivca spôsobilo odmietnutie alebo nerešpektovanie Božieho zákona. Mnohí z nás by vedeli potvrdiť pravdivosť týchto slov na základe vlastných skúseností.
Milí rodičia, aj vaše dieťa, ktoré smeruje k plnosti života, potrebuje poznať Božie príkazy, aby ho mohli viesť k skutočnému šťastiu. Boh, ktorý stvoril človeka a pozná jeho túžby, vie dobre, čo je pre neho najlepšie.
Vašou veľmi dôležitou úlohou je odovzdávanie morálnych hodnôt, na ktoré poukazujú práve Božie príkazy. Dieťa potrebuje nielen počuť, ale aj vidieť, že v živote uprednostňujeme dobro, pravdu, spravodlivosť, lásku. Tak bude prežívať niečo, čo ho povedie k naplneniu života tu i vo večnosti.
Treba tiež vedieť, že vy, rodičia, nie ste jediní, ktorí v tejto oblasti pôsobia na dieťa. Sú to aj starí rodičia, blízka rodina, vychovávatelia, ba aj celá spoločnosť. Máte právo zaujímať sa, aký morálny vplyv majú na vaše dieťa ľudia, s ktorými sa stretáva. Rovnako aj legitímne, že niektorým kontaktom dávate prednosť a iným bránite.
Milí rodičia, v príprave vášho dieťaťa na život vám chce mnohorakým spôsobom podať „pomocnú ruku“ Boží zákon, ale hlavne Ježiš, ktorý je jeho naplnením. Svojou prítomnosťou vo sviatosti zmierenia bude pre vaše dieťa najlepším spoločníkom na ceste k hodnotnému životu. Na vás záleží, či tomuto kontaktu budete pomáhať, alebo brániť.
Približne pred desiatimi rokmi ste v rodine prežívali nezvyčajné chvíle. Ohlásil sa nový život a vy ste sa ho rozhodli prijať. Od tej chvíle nastal čas prípravy na jeho prijatie. Táto príprava sa uskutočňovala v rôznych rovinách. Napríklad z biologického hľadiska hrala veľmi dôležitú úlohu príprava matkinej maternice na prijatie nového života. Prostredníctvom placenty plnila dve základné úlohy: chránila plod pred nebezpečnými látkami, ktoré mohli kolovať v tele matky a vyživovala ho. Po uplynutí deviatich mesiacov nastal čas pôrodu – čas prijatia dieťaťa.
Jedným z najkrajších obrazov je vidieť matku sklonenú nad kolískou práve narodeného dieťaťa. V očiach takejto matky možno čítať veľkú radosť. V jej srdci však môžu byť aj obavy: „Čo všetko ťa čaká?“ Takéto momenty sú vám dôverne známe. Pre narodené dieťa je veľkým šťastím, keď ho po opustení prvej maternice prijme „druhá“, ktorou je rodina. Rodina má tiež plniť dve dôležité úlohy: chrániť a vyživovať. Plnením týchto úloh sa však všetko nekončí. Rodina totiž pripravuje dieťa na „zrod“ do sveta dospelosti. V čom spočíva príprava?
A. Auschitzka toto obdobie prirovnáva k izraelskému národu, ktorý sa po vyslobodení z Egypta pripravoval na vstup do Zasľúbenej zeme. Zdôrazňuje, že bez vodcu by existovali veľké riziká pádov a zablúdení. Týmto vodcom bol pre izraelský národ Boží zákon (Desatoro) odovzdaný prostredníctvom Mojžiša. (Porov. Dt 5, 1-21)
Koľko drám v živote národa i jednotlivca spôsobilo odmietnutie alebo nerešpektovanie Božieho zákona. Mnohí z nás by vedeli potvrdiť pravdivosť týchto slov na základe vlastných skúseností.
Milí rodičia, aj vaše dieťa, ktoré smeruje k plnosti života, potrebuje poznať Božie príkazy, aby ho mohli viesť k skutočnému šťastiu. Boh, ktorý stvoril človeka a pozná jeho túžby, vie dobre, čo je pre neho najlepšie.
Vašou veľmi dôležitou úlohou je odovzdávanie morálnych hodnôt, na ktoré poukazujú práve Božie príkazy. Dieťa potrebuje nielen počuť, ale aj vidieť, že v živote uprednostňujeme dobro, pravdu, spravodlivosť, lásku. Tak bude prežívať niečo, čo ho povedie k naplneniu života tu i vo večnosti.
Treba tiež vedieť, že vy, rodičia, nie ste jediní, ktorí v tejto oblasti pôsobia na dieťa. Sú to aj starí rodičia, blízka rodina, vychovávatelia, ba aj celá spoločnosť. Máte právo zaujímať sa, aký morálny vplyv majú na vaše dieťa ľudia, s ktorými sa stretáva. Rovnako aj legitímne, že niektorým kontaktom dávate prednosť a iným bránite.
Milí rodičia, v príprave vášho dieťaťa na život vám chce mnohorakým spôsobom podať „pomocnú ruku“ Boží zákon, ale hlavne Ježiš, ktorý je jeho naplnením. Svojou prítomnosťou vo sviatosti zmierenia bude pre vaše dieťa najlepším spoločníkom na ceste k hodnotnému životu. Na vás záleží, či tomuto kontaktu budete pomáhať, alebo brániť.
ROZHOVOR
Milí rodičia
Rodinný život je bohatý na rôzne skúsenosti, ktoré otvárajú cestu k duchovnu, teda aj k tomu, čo nazývame životom viery.
Koľko radosti prináša napríklad rodinná oslava spojená s hostinou. Nepripomína vám takáto udalosť to, čo prežívame ako kresťania každú nedeľu v chráme, keď sa sýtime Božím slovom a Eucharistiou? V oboch slávnostiach možno naozaj nájsť veľa spoločného.Spomeňte si na chvíle rodinného napätia, či ťaživej atmosféry, v ktorých ste ponúkli odpustenie, aby opäť zavládol pokoj a radosť! Nezdá sa vám, že takáto skúsenosť môže pomôcť pochopiť i precítiť Božie odpustenie vo sviatosti zmierenia? Vidíte, že skúsenosti v rodine sa môžu stať odrazovým mostíkom pre pochopenie a prežívanie skúseností viery. Aby sa tak dialo, nesmierne dôležitý je rozhovor s deťmi. Iba vďaka nemu je dieťa schopné pochopiť, že život viery nie je iba plnením niektorých povinností, často nariadených (ako napríklad ísť na svätú omšu, spovedať sa, modliť sa), ale niečím, čo sa bezprostredne dotýka jeho života.
Pre váš rozhovor o viere sú pripravené jednotlivé strany tejto knihy, ktoré vám môžu pomôcť. Aj keď sa to možno nezdá, postup je jednoduchý. Vychádza sa z konkrétnych udalostí života, ktoré sa prehodnocujú vo svetle evanjelia. Takto prehodnotené sa stávajú inšpiráciou pre ďalší život. Toto je zámer rozhovoru o viere v rodine.
Všimnite si však aj „rozhovor“, ktorý sa neodohráva v rodine, ale v chráme. Počas bohoslužby slova vo svätej omši je často reč o odpustení, dobrote, milosrdenstve, spravodlivosti, službe, a aj o iných hodnotách. Tieto evanjeliové hodnoty patria k životu viery, ale aj k životu ako takému. Robia človeka ľudskejším. Sám Ježiš počas príhovorov nasmerovával svojich poslucháčov k tomu, aby tieto hodnoty vnášali do konkrétneho života. Toto je aj cieľom bohoslužby slova vo svätej omši. Táto časť svätej omše má byť vnútorným rozhovorom s Bohom. Škoda len, že sme často „neprítomní“.
Milí rodičia, naším úmyslom je poukázať na význam rozhovoru pre osvojovanie si evanjeliových hodnôt. Záleží od vás, či si napriek mnohým vašim starostiam pre tento rozhovor doma i v chráme nájdete čas.
Rodinný život je bohatý na rôzne skúsenosti, ktoré otvárajú cestu k duchovnu, teda aj k tomu, čo nazývame životom viery.
Koľko radosti prináša napríklad rodinná oslava spojená s hostinou. Nepripomína vám takáto udalosť to, čo prežívame ako kresťania každú nedeľu v chráme, keď sa sýtime Božím slovom a Eucharistiou? V oboch slávnostiach možno naozaj nájsť veľa spoločného.Spomeňte si na chvíle rodinného napätia, či ťaživej atmosféry, v ktorých ste ponúkli odpustenie, aby opäť zavládol pokoj a radosť! Nezdá sa vám, že takáto skúsenosť môže pomôcť pochopiť i precítiť Božie odpustenie vo sviatosti zmierenia? Vidíte, že skúsenosti v rodine sa môžu stať odrazovým mostíkom pre pochopenie a prežívanie skúseností viery. Aby sa tak dialo, nesmierne dôležitý je rozhovor s deťmi. Iba vďaka nemu je dieťa schopné pochopiť, že život viery nie je iba plnením niektorých povinností, často nariadených (ako napríklad ísť na svätú omšu, spovedať sa, modliť sa), ale niečím, čo sa bezprostredne dotýka jeho života.
Pre váš rozhovor o viere sú pripravené jednotlivé strany tejto knihy, ktoré vám môžu pomôcť. Aj keď sa to možno nezdá, postup je jednoduchý. Vychádza sa z konkrétnych udalostí života, ktoré sa prehodnocujú vo svetle evanjelia. Takto prehodnotené sa stávajú inšpiráciou pre ďalší život. Toto je zámer rozhovoru o viere v rodine.
Všimnite si však aj „rozhovor“, ktorý sa neodohráva v rodine, ale v chráme. Počas bohoslužby slova vo svätej omši je často reč o odpustení, dobrote, milosrdenstve, spravodlivosti, službe, a aj o iných hodnotách. Tieto evanjeliové hodnoty patria k životu viery, ale aj k životu ako takému. Robia človeka ľudskejším. Sám Ježiš počas príhovorov nasmerovával svojich poslucháčov k tomu, aby tieto hodnoty vnášali do konkrétneho života. Toto je aj cieľom bohoslužby slova vo svätej omši. Táto časť svätej omše má byť vnútorným rozhovorom s Bohom. Škoda len, že sme často „neprítomní“.
Milí rodičia, naším úmyslom je poukázať na význam rozhovoru pre osvojovanie si evanjeliových hodnôt. Záleží od vás, či si napriek mnohým vašim starostiam pre tento rozhovor doma i v chráme nájdete čas.
